až sa dozvie výsledok večerného hlasovania slovenského parlamentu.
Paralelne s Wiersmom sa vyznal zo svojich pocitov aj Elmar Brok, predseda zahraničného výboru EP: „Rýchla podpora USA môže viesť k problémom pri aprílovom hlasovaní v Európskom parlamente o prijatí nových členov.“ Výstraha je to pozoruhodná, veď priatelia „európskeho riešenia“ nestíhajú pripomínať, že kandidátske štáty sú „pod nátlakom“. Konečne majú v niečom pravdu…
Eurohodnostári podporujúci „mierové riešenie“ úplne vypadli z roly. Vlastné videnie kauzy podsúvajú ako európske stanovisko. Ale na základe čoho? Blair, Aznar či Berlusconi vidia veci inak a neosobujú si právo hovoriť za Európu. Títo však áno – odkiaľ berú mandát?
Vyhlásenie kancelára Schrödera, že „Francúzsko a Nemecko majú právo spolupracovať ako VEDÚCA SILA spoločnej európskej zahraničnej politiky“, je nedostatočné. Je to iba prianie, nič viac. „Vedúca sila“ musí byť zakotvená v ústave – napríklad článok 4, ešte si pamätáme. V európskej ústavnej zmluve, ktorá sa teraz rodí, o vedúcej sile Francúzska a Nemecka zatiaľ zmienky niet.
Napokon, aj Berlín a Paríž sa v irackej otázke rozchádzajú. Darmo urobili veľký dojem pred dvomi týždňami. Ak šéf francúzskej diplomacie Villepin hovorí, že „použitie sily je krajný a posledný prostriedok“, a Schröder zároveň tvrdí, že Nemecko akciu nepodporí ani v prípade mandátu Bezpečnostnej rady OSN“, ide o dve výrazne rozdielne stanoviská. Nech maľujú fasádu, ako chcú. A ak grécke predsedníctvo únie volá po zjednotení, treba mu pripomenúť tzv. grécko-českú iniciatívu v kosovskej kríze vtedy, keď už aj Chirac s Clintonom našli spoločnú reč.
Wiersma teda nemá najmenší nárok poučovať Slovensko o „potrebe posilnenia spoločnej zahraničnej politiky“. Jednoducho preto, lebo je ilúziou. To ukázal Irak väčšmi než Kosovo a čokoľvek predtým. „Euroholubiciam“ nejde o spoločnú politiku ani o mier. Ony len trepocú krídlami v protiamerickom a pacifistickom vetre. Skutočnosť, že doleteli až k vyhrážkam a mentorovaniu, je flagrantným odkazom na rastúci deficit demokracie v EÚ.
