Ako vždy, aj teraz Európa len s obrovskými problémami hľadá spoločné stanovisko k akcii v Iraku. K nejednotnej pätnástke sa o rok pridá desať nových krajín a dá sa predpokladať, že balík názorov, ktorý je skutočným obsahom toho, čomu sa hovorí európska spoločná zahraničná politika, sa ešte zväčší.

Prvým testom toho, ako Európa zvládne „novú krv“, bolo vyhlásenie Vilniuskej desiatky podporujúce americké postoje k riešeniu irackej krízy. Výzvu podpísalo Slovensko, Slovinsko a tri pobaltské krajiny - tie sa stanú členmi únie už na budúci rok, Rumunsko a Bulharsko, ktorých vstup je naplánovaný na rok 2007, a ešte Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko.

Počin Vilniuskej desiatky, ktorý prišiel niekoľko dní po liste ôsmich (ten tiež podpísali kandidáti na vstup do únie Česko, Maďarsko, Poľsko), vyvolal v Bruseli rozruch. Predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok pre TASR povedal, že v parlamente je veľmi nervózna atmosféra vo vzťahu ku kandidátskym krajinám. Belgický expremiér Jean-Luc Dehaene považuje kroky kandidátskych krajín za ukážku toho, že nové krajiny sa ešte musia učiť.

Bruselský analytik Alain Guggenbühl si však myslí, že únia vyhlásenie Vilniuskej desiatky dramatizuje. „Celú túto debatu považujem za búrku v pohári vody. Je to len momentálny ošiaľ,“ povedal pre denník SME.

Guggenbühl pripomenul, že únia nemá k irackej kríze jednotné stanovisko, preto nechápe, proti čomu vlastne jej výhrady smerujú. „Únia by skôr mala vítať, že niekto vie sformulovať jednotný názor. Európa by mala urobiť to, čo urobila Vilniuska desiatka.“

To však nebude také jednoduché. Rozpory medzi proamerickou Britániou, Talianskom, Španielskom či Portugalskom a Nemeckom, Francúzskom, Gréckom či Belgickom sa ustavične prehlbujú. Začína to vplývať aj na rozhodovanie NATO. Vo štvrtok jeho členovia druhýkrát odložili rozhodnutie o pomoci Američanom v prípadnej operácii v Iraku.

Podobne neurčito dopadli pokusy Grécka ako predsedníckej krajiny únie zvolať mimoriadny európsky summit o Iraku. Summit sa podľa všetkého neuskutoční, pretože pretrvávajú pochybnosti o jeho úspechu.

Vilniuska desiatka si za svoju „neposlušnosť“ nevyslúžila len kritiku, ale aj vyhrážky. V kuloároch sa hovorí o tom, že jej postoj by mohol ovplyvniť aprílové hlasovanie o prístupových zmluvách do únie. Alain Guggenbühl však hovorí: „Nemyslím si, že kandidátov by mali takýmto niečím vydierať. Nie sú to kandidáti, kto je na vine. Vina leží skôr na únii.“