
Záber z českého súťažného filmu Anděl Exit (réžia Vladimír Michálek), ktorý nakrútil Martin Štrba pomocou malej digitálnej kamery.
FOTO - ARCHÍV
Rozvoj digitálnych technológií sa v poslednom čase stáva predmetom mnohých diskusií filmárov. I preto zostavovatelia sekcie Fórum nezávislých na karlovarskom festivale - Hana Cielová a Štefan Uhrík - zorganizovali panelovú diskusiu s názvom Digitálna nezávislosť.
Jednou z najväčších výhod nakrúcania na digitálne video je zmenšenie štábu, možnosť pracovať s detailnými zábermi, okamžitá kontrola nakrúteného materiálu, nízke náklady vo fáze nakrúcania či jednoduchšia práca s farbami a ich dodatočnou úpravou. Zvýšené náklady prichádzajú až pri výrobe 35 mm kópie. Digitálne video v súčasnosti nevyužívajú len nezávislí režiséri, ale aj starí majstri ako napríklad Francúz Jean-Luc Godard.
Režisér Joe Rotheroe si dokonca myslí, že „film ako taký zmizne, lebo o desať-pätnásť rokov bude i hollywoodska produkcia nakrúcať na digitálne video“. Jeho kolegyňa Jessica Hausnerová oceňuje najmä pragmatickosť, ktorá umožňuje začať nakrúcať, i keď nie je dostatok peňazí. „Digitálne video ovplyvňuje i štruktúru rozprávania,“ dodáva. Klasickým príkladom jej slov bol film Mika Figgisa Time Code nakrútený štyrmi digitálnymi kamerami súvisle na jeden záber a následne premietaný na plátne rozdelenom na štyri časti.
Režisér Joe Maggio považuje film a video za dve rôzne médiá. „Sú príbehy, ktoré sú vhodné pre digitálne video, ale sú také, ktoré dobre vyznejú len na filme. Je to ako olejové a vodové farby. Niekedy potrebujete maľovať s vodovými farbami, niekedy potrebujete inú textúru.“
Reč prišla i na to, ako digitálna technológia ovplyvní filmovú distribúciu. „Kvalitné digitálne projektory dramaticky zmenia spôsob filmovej distribúcie, pretože zredukujú náklady distributérov,“ hovorí režisér Su Turhan. „V Nemecku sa robili skúšobné projekcie za účasti expertov a mnohí nevedeli určiť rozdiel medzi ukážkou nakrútenou na 35 mm a digitálnym videom.“
Rozvoju digitálneho videa pomohol i manifest Dogma 95, pri ktorom stál režisér Lars von Trier. Joe Maggio: „Filmy ako Virgil Bliss by asi nevznikli nebyť Trierových Idiotov. Producenti, organizátori festivalov ani distributéri by asi neriskovali. Keď však videli, že takéto filmy majú úspech u divákov a zbierajú ceny, otvorila sa ďalším ľuďom možnosť nakrúcať i technicky menej krásne filmy.“
Nakrúcať na digitálne video môže dnes už takmer každý. Štefan Uhrík upozornil na vec, ktorá s tým priamo súvisí: „Ako organizátor festivalu mám strach z toho, že sa budem musieť pozerať na stovky či tisícky pások filmov, ktoré budú čoskoro nakrútené.“
A na záver citácia z diskusie k článku v internetovom časopise inZine Budú ľudia v budúcnosti chodiť do kina? „Digitálne video je výhodou nielen pre filmárov, ale i pre kritikov. Keďže digitálny film pozostáva vlastne z radu logických núl a jednotiek, konečne sa naplní odveký sen umeleckých kritikov mať možnosť kvantifikovať hodnotu diela.“
MIRO ULMAN (Autor je filmový publicista)