Hopperove diela patria do širokej skupiny stredného prúdu, ktorý je v tomto prípade motivovaný autorovou slušnou orientáciou v súčasnom výtvarnom umení. Tomu sa venuje od šesťdesiatych rokov. Pohybuje sa takmer vo všetkých polohách, ktoré sa odvtedy objavili, a v jeho obrazoch, fotografiách, sochách a inštaláciách spoznávame rukopisy mnohých významných výtvarníkov, čo tieto tendencie iniciovali. Originalita diela však nie je podstatná. Výstava je komerčná a meno herca je iste pre mnohých divákov magnetom rovnako, ako sa možno niekto zaujíma o maľby Karla Gotta.

Dôležitá je architektúra výstavy, ktorá, ak je perfektná, zahladí všetky slabé miesta. Takýto postup - teda prispôsobenie výstavných priestorov výstave aj z hľadiska vnútorného architektonického členenia - je vo svete štandardom. A to najmä v galériách a múzeách, ktoré to veľkosťou svojich sál umožňujú. Ide väčšinou o budovy, ktoré sú na výstavné účely postavené. Na Slovensku takýto vnútorne variabilný priestor pre výtvarné umenie doteraz neexistuje, možno okrem jednej súkromnej galérie. Ani jedna štátna galéria nebola doteraz postavená na to, aby to bola galéria, vždy išlo prestavanie či upravenie staršej budovy.

Ak dnes na Slovensku je výtvarné umenie na okraji spoločenského záujmu, je to aj preto, lebo nemá vytvorené primerané podmienky, aby bolo atraktívne prezentované. Inštalovanie výstav u nás znamená zavesiť obrazy či rozmiestniť objekty v priestore v tej správnej konštelácii, čo niekedy v nevyhovujúcich finančných podmienkach galérií vyvoláva úsmev nad týmto zúfalým stavom.

Dnes sa veľa hovorí o popularizácii kultúrneho dedičstva. Národná rada formulovala k tomuto problému dokonca deklaráciu, kde „artikulovala úlohu edukácie v oblasti umenia najmä u mladej generácie“. Problém popularizácie však poukazuje aj na otázku populárnosti a v jej rámci sa už dnes nedá spoliehať iba na kvalitu prezentovaného materiálu, nemenej dôležitú rolu hrá aj jeho naservírovanie.

Priemerná viedenská výstava herca Dennisa Hoppera je hojne navštevovaná. Slovenské galérie vykonávajú kvalifikovanú činnosť, mnohé z výstav prezentujú špičkové diela, ktoré majú význam nielen v rámci našej tradície, ale ich dosah je určite širší. Máloktoré z nich si však môže dovoliť takú elementárnu nevyhnutnosť, akou je napríklad katalóg. Ak v našej kultúre nevyriešime situáciu poddimenzovanej existencie umenia pre umenie a jeho prezentácie len pre prezentáciu samotnú, nebude ďalšie generácie k vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu čím vychovávať.