Tisíce moslimov v Ázii kritizovali na protivojnových demonštráciách politiku USA. Iba zopár hodín po intenzívnom bombardovaní Bagdadu sa uskutočnili mierové manifestácie v Indonézii, Malajzii, Pakistane, Kórei, na Novom Zélande, v Austrálii, Indii, ale aj v Bahrajne v Perzskom zálive, Thajsku, na Taiwane či v Bangladéši.

Analytici upozorňujú, že ešte stále pokojné protesty moslimskej populácie neodrážajú stupeň nahnevanosti väčšiny z 1,4 miliardy moslimského obyvateľstva sveta, či už podporuje irackého vodcu Saddáma Husajna alebo nie. Pripomínajú súčasne, že vojna v Iraku sa iba začala.

V najľudnatejšej moslimskej krajine sveta - Indonézii, ktorá je tradičným spojencom USA, skandovalo protiamerické heslá pred opevneným veľvyslanectvom USA v hlavnom meste Jakarta asi 2000 ľudí.

V susednej Malajzijskej federácii asi 8000 účastníkov pokojnej demonštrácie v štáte Kelantan vykrikovalo "Zničte Ameriku". Podobnú akciu v hlavnom meste Kuala Lumpur úrady zakázali v obave, že by prispela k eskalácii emócií.

Iba izolované protesty zažil Pakistan, ktorý je kľúčovým spojencom americkej vojny s terorizmom a liahňou islamských radikálov. Asi 500 študentov pochovalo v Láhaure a v obchodnej metropole Karáčí študenti pálili americké zástavy a vyzývali na bojkot amerických výrobkov.

Podobne v Bangladéši demonštranti pálili americké zástavy a vyhlásili poldňový generálny štrajk v hlavnom meste Dháka.

V juhokórejskom Soule protestovali nielen proti vojne v Iraku, ale aj proti rozhodnutiu vlády Južnej Kórey vyslať na pomoc Američanom 700 príslušníkov nebojových jednotiek.

Na Novom Zélande demonštranti trúbili na trúbkach a bubnovali na bubnoch postriekaných červenou farbou pripomínajúcou krv, keď pochodovali pred americkou ambasádou v hlavnom meste Wellington. Na budovu hádzali kotúče toaletného papiera a nádobky s červenou tekutinou.

V austrálskom Brisbane sa kvôli asi trom tisícom demonštrantov, ktorí mali na tvárach plynové masky a na rukávoch čierne smútočné pásky, zastavila premávka. Austrálčania majú v Perzskom zálive asi 2000 vojakov a dnešný prieskum verejnej mienky ukázal, že podpora vojny u verejnosti stúpla.

Vysokú, vyše 15-tisícovú účasť zaznamenali protesty vo východoindickej Kalkate, kde rečníci kritizovali USA za "protiislamskú" vojnu. V hlavnom meste Naí Dillí sa pred veľvyslanectvom USA zhromaždilo takmer 5000 demonštrantov, časť z nich niesla fľaše, o ktorých tvrdila, že obsahujú zmes krvi a benzínu a kričala: "Zoberte si to, toto je to, čo chcete, a prestaňte útočiť na Irak".

V Bahrajne v Perzskom zálive, kde je umiestnená americká 5. flotila, použila polícia proti demonštrantom slzotvorný plyn. Pri následných potýčkach bol bližšie neurčený počet ľudí zranený.

Vlna protestov sa po Ázii s postupom dňa preliala do Európy, kde mala obrovskú podporu v Británii, Nemecku a Francúzsku a tradične v severských krajinách - vo Švédsku išiel príkladom dokonca aj člen vlády. V Španielsku zasiahla proti protestujúcim v noci nadnes polícia, a podobne zakročila aj vo švajčiarskom Berne. Zväčša však mali protesty pokojný priebeh.

Protesty dnes tretí deň pokračovali aj na Cypre, a to pred budovou americkej rozhlasovej stanice Foreign Broadcast Information Service (FBIS) monitorujúcej vysielanie v Iraku a Iráne.

Mohutné protesty zasiahli Britániu, kde tisíce ľudí pochodovali centrom Londýna a ďalších veľkých miest s pevným rozhodnutím vyjadriť svoj odpor voči vojne v Iraku napriek britskej účasti vo vojenskej operácii USA. Medzi účastníkmi podľa agentúry AP vládol pocit márnosti. Účasť bola nižšia ako pri masovom protivojnovom mítingu minulý mesiac, ktorý pritiahol najmenej 750.000 ľudí. Mnohí priznali, že premiér Tony Blair a prezident USA George W.Bush na ich názor zrejme nedajú.

Pri vojenskej základni kráľovského letectva Fairford v západnom Anglicku, ktorá je domovským letiskom 14 amerických bombardérov B-52, položilo asi 5000 demonštrantov kvety pred vstupnú bránu na znak "úmrtia demokracie".

Pri americkej vojenskej základni Menwith v severnom Anglicku, ktorá monitoruje komunikáciu cez satelity z Blízkeho východu, sa zišla asi tisícka demonštrantov. Niekoľko stoviek z nich bolo oblečených v kovovej fólii v nádeji, že tým narušia príjem satelitných signálov.

Protestné pochody proti vojne sa uskutočnili aj v škótskom Edinburghu, Glasgowe, Aberdeene, Invernesse a Dundee.

V Berlíne sa zišlo na 40.000 ľudí s transparentmi, ktoré požadovali "medzinárodné právo, nie vládu päste". Demonštranti na Alexanderplatzi niesli iracké, palestínske a odborové vlajky. Jeden z transparentov pripomínal: Drážďany 1945, Bagdad 2003: Ten istý zločin" pripomínajúc spojenecké bombardovanie východonemeckého mesta na konci 2. svetovej vojny.

Protesty sa uskutočnili aj v ďalších nemeckých mestách a pred americkými leteckými základňami Spangdahlem a Ramstein.

Vo Frankfurte si za prísnych bezpečnostných opatrení asi 15.000 Kurdov pripomenulo tradičný kurdský Nový rok, zatiaľ čo tisíce ľudí demonštrovali separátne proti vojne.

V belgickom Bruseli zabránila poriadková polícia tisícom demonštrantov dostať sa do blízkosti americkej ambasády, na ktorú sa usilovali hádzať kamene a drevené palice.

V Paríži sa popoludní na protivojnovej manifestácii zišli desiatky tisíc ľudí. Kurdi nesúci žlté vlajky s portrétom povstaleckého kurdského vodcu Abdullaha Öcalana požadovali "politické riešenie pre Kurdistan". Objavili sa aj palestínske a iracké vlajky. Parížsky policajný prefekt Jean-Paul Proust vyzval účastníkov manifestácie na "pokoj, aby nedošlo k násilnostiam". Podobné manifestácie sa uskutočnili aj v Lyone (pred americkou reštauráciou McDonaldďs), a v mestách Lille, Dijon, Bayonne, Toulouse, Štrasburg, Metz, Rennes či Rouen.

V severnej Európe sa na protivojnových manifestáciách, odsudzujúcich inváziu do Iraku zúčastnili desiatky tisíc ľudí. Vo Švédsku bol jedným z účastníkov protestov po prvý raz aj člen vlády, minister humanitných záležitostí a migrácie Jan Carlsson, ktorý varoval Turecko pred vstupom na územie Iraku. "Ako si Turecko myslí, že táto akcia ovplyvní jeho šancu na členstvo v Európskej únii?" vyhlásil pred davom 15.000 ľudí v Štokholme.

Vo fínskych Helsinkách skandovalo na 20.000 ľudí heslá ako "Zastavte vojnu" a "George Bush, CIA, koľko detí ste zabili dnes?" Ľudia sa pýtajú, aký zmysel majú tieto zhromaždenia, ale našou úlohou je zasiať do nich vieru a pokúsiť sa zabrániť opakovaniu vojny, vyhlásil jeden zo študentov.

V Kodani pochodovali demonštranti okolo veľvyslanectiev USA, Španielska a Británie a skončili pred parlamentom, kde zapálili americkú a britskú zástavu. Polícia zadržala demonštranta, ktorý údajne hádzal vajcia na ambasádu USA.

V lotyšskej Rige mieroví aktivisti položili pred zastupiteľský úrad USA pohrebný veniec na pamiatku prípadných obetí vojny v Iraku. Tisíce ľudí demonštrovali aj v nórskom hlavnom meste Oslo.

Vo švajčiarskom Berne použila polícia proti demonštrantom podľa švajčiarskej agentúry ATS vodné delá a slzotvorný plyn, hoci medzi nimi boli aj rodiny s deťmi.

Demonštranti v bosnianskom hlavnom meste Sarajevo vyzvali pred americkým veľvyslanectvom prezidenta Busha, aby "urobil svetu láskavosť a spáchal samovraždu".

S transparentom požadujúcim "Zhoďte Busha namiesto bômb" vyšli dnes do ulíc aj Viedenčania požadujúci mier.

Incidentmi vyvrcholila piatková demonštrácia v Madride, počas ktorej protestujúci zablokovali dopravu v okolí americkej ambasády, budovy parlamentu a sídla vládnucej Ľudovej strany. Po polnoci došlo na viacerých miestach Madridu k násilným stretom s políciou, odporcovia vojny podpálili na uliciach niekoľko kontajnerov a zaútočili na policajtov fľašami. Policajný zásah, pri ktorom utrpelo zranenia asi 50 ľudí - desať z nich je hospitalizovaných - vyvolal dnes ostrú výmenu názorov medzi jednotlivými politickými stranami v Španielsku. Opoziční socialisti zásah polície odsúdili. Podľa vyjadrenia vlády bol však zákrok oprávnený vzhľadom na "jasnú provokáciu" zo strany násilných skupín a ich lídrov.

Protivojnové demonštrácie sa dnes uskutočnili aj v Sýrii, Egypte a ďalších krajinách.