Bagdad 22. marca (TASR) - Bagdadská vláda požiadala OSN, aby odsúdila a zastavila americko-britskú inváziu a požiadala oba štáty o okamžité a bezpodmienečné stiahnutie ich jednotiek za hranice Iraku. V posolstve adresovanom Bezpečnostnej rade OSN iracký minister zahraničných vecí Nádží Sabrí označil inváziu za ohrozenie mieru vo svete a regióne a koloniálnu agresiu.
Rezolúcie BR OSN musia byť rešpektované a plnené, píše sa vo vyhlásení, ktoré obsahuje výzvu zrušiť sankcie voči Iraku a zbaviť židovský štát zbraní hromadného ničenia a vytvoriť tak na Blízkom východe oblasť bez toho druhu zbraní.
Podľa Sabrího Američanmi vedená vojny v Iraku je súčasťou zločineckých praktík Washingtonu zameraných na presadenie americkej hegemónie vo svete.
Iracký prezident Saddám Husajn dnes podľa tamojšej televízie predsedal schôdzke členov irackého vedenia, na ktorej vyjadril spokojnosť s tým, ako irackí vojaci čelia americkej a britskej invázii. Na zasadaní sa zúčastnil Saddámov syn Kusaj, viceprezident Tahá Jásín Ramadán, podpredseda vlády Tárik Azíz, minister informácií Muhammad Saíd as-Sahháf a minister obrany Sultán Hášim Ahmad.
Na zoznam predstaviteľov irackého vedenia, ktorí mohli zahynúť pri spojeneckom bombardovaní, možno od dnešného dňa k Saddámovi zaradiť aj Ramadána. Americká televízna stanica ABC totiž dnes s odvolaním sa na americkú spravodajskú službu CIA informovala, že pri prvom americkom útoku na Bagdad boli už vo štvrtok zabití traja vedúci predstavitelia irackého režimu: druhý najvyšší predstaviteľ irackého režimu Izzát Ibrahím, viceprezident Ramadán a generál Alí Hasan al-Madžíd, ktorý je Husajnovým bratancom. Všetci sa mali nachádzať v bagdadskom bunkri, kde sa mal podľa Američanov nachádzať aj Saddám.
Madžídovi dali Kurdi prezývku Chemický Alí, keďže stál na čele irackých síl, ktoré použili jedovaný chemický plyn proti kurdskému mestu Halabdža v roku 1988. V roku 1990, keď iracká armáda protiprávne obsadila Kuvajt, bol vymenovaný za jeho "guvernéra" a zúčastnil sa na krvavej represii povstania, ktoré vypuklo na juhu Iraku po porážke krajiny vo vojne v Perzskom zálive.
Šesťdesiatjedenročný Izzát Ibrahím je podpredsedom Rady revolučného velenia (CCR), najvyššej vládnucej inštancie. Od roku 1991 pravidelne zastupoval Irak na arabských a islamských summitoch.
Tahá Jásín Ramadán je od roku 1991 viceprezidentom a stál pri zrode všetkých významných rozhodnutí režimu. Bol jedným z najprísnejších kritikov zbrojných inšpektorov OSN.
ABC tiež uviedla, že americkí predstavitelia sa zaoberajú neprítomnosťou Saddámovho syna Udaja počas posledného vystúpenia irackého prezidenta v televízii, kde sa objavil iba s ďalším synom Kusajom. Americké spravodajské služby sa domnievajú, že Udaj mohol byť pri tom istom útoku na bunker zranený.
