Starý vlk, ktorého všade psy už od košiara odohnali, vychudol tak, že bol už len kosť a koža. Stretol vykŕmeného, krásneho a zdvorilého psa, čo sa prechádzal po okolí. Rád by sa ho zmocnil, ale bez boja by to nešlo a veľký tučný pes mal isto dosť síl, ab sa mu ubránil.
Nuž tak ho vlk pekne pozdravil a úprimnú poklonu mu na jeho tučnučké brucho zložil.
A polichotený pes sa s ním dal do reči: "Aj ty, vlk, môžeš mať krásnu srsť a plné brucho. Poď so mnou, odíď z lesa a budeš mať všetkého dostatok." pozýva pes vlka na gazdovský dvor.
Vlka však zaujíma, aká bude u gazdu jeho práca. A pes ochotne vysvetľuje: " Budeš len od brány žobrákov a zlodejov odháňať a líškať sa domácemu pánovi a panej." Za to dostane zvyšky z každej hostiny a ujde sa mu aj nežnosti od pána.
Vlka to až dojíma, vytrie si labou slzy z oka a tu vidí, že pes má ošúchaný krk. Nedá mu to pokoja, a tak sa opýta: "Čože sa ti s krkom stalo?"
"Ach, to je len drobnosť maličká, nič vážne. To mi reťaz, ktorou ma doma uväzujú, ošúchala šiju," priznáva sa pes.
Nato sa vlk zháčil: "Budem uviazaný? To nebudem môcť behať do vôle?" Pekne sa poďakoval psovi za ponuku. Za takú cenu on predsa neopustí les.
A zrejme je to pravda, lebo tam behá aj dnes.
Poučenie: Slobodu nemožno žiadnym bohatstvom vyvážiť.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
