Obrovské kino: slávny Ír Peter O‘Toole a Meryl Streepová sa nežne bozkávajú pri odovzdávaní celoživotného Oscara. Sedemdesiatročný herec najprv vyvolal pozornosť vyhlásením, že si po Oscara za celoživotné dielo nepôjde. Americkým akademikom odkázal, že ho chce za film a po čestnú sošku si pôjde o desať rokov. Nakoniec si to rozmyslel a nevošiel do histórie ako prvý herec, ktorý odmietol Oscara. FOTO – REUTERS

Najväčší víťazi 75. odovzdávania Oscarov sú Chicago a – ako najväčšie prekvapenie – Pianista Romana Polanského. Už niekoľko týždňov sa vedelo o tom, že Akadémia si chce prísne strážiť nepolitický status Oscarov, tak ako ho má zapísaný v stanovách. Bolo jasné, že všetko, čo sa dá pripraviť dopredu, bude znieť nevinne. No nie všetko sa dá pripraviť vopred. A tak okrem mien víťazov bol svet zvedavý aj na výtržnosti: budú hviezdy komentovať vojnu? Väčšina sa o to pokúsila jemne, režisér Michael Moore natvrdo. Šéfproducent Gilbert Cates a jeho podriadení sa už niekoľkov týždňov snažili vziať umelcom chuť preklínať útok na Irak pri preberaní ceny. Podarilo sa im to? Ani veľmi nie.

Americká sieť ABC priamy prenos na chvíľku prerušila kvôli aktuálnemu spravodajstvu v Iraku, a priebežne k nemu vysielala titulkové správy. Priame prenosy do Európy, ako sme ich mohli sledovať na HBO či na Pro7, boli bez prerušenia.

Rozhnevaný držiteľ Oscara Michael Moore: „Hanba Bushovi.“ FOTO – REUTERS Predsa jeden škandál

Začiatok vojny, správy o prvých ranených a mŕtvych – to boli dôvody, ktoré prinútili organizátorov zlikvidovať promenádu po červenom koberci a celú šou umravniť a uskromniť. Celebrity boli takmer všetky v decentnej čiernej. Ťaživá téma nenápadne visela nad celým večerom ako neviditeľný závoj, akokoľvek sa moderátor Steve Martin snažil udržovať náladu. Na úvod mal prichystaný jeden z najodvážnejších žartov večera: „Zrušili sme červený koberec – ale sme im dali!“

A jeden škandál sa predsa len konal. Spustil ho americký satirik Michael Moore, ktorý vyhral s dokumentom proti zbrojnej loby Kolky pre Columbine. Autor a režisér využil triumf na vášnivý protest proti vojne v Iraku a prezidentovi Bushovi. V ďakovnom prejave, pri ktorom stál na pódiu spolu s ostatnými nominovanými dokumentárnymi filmármi, obvinil Georgea Busha, že poslal Ameriku do vojny „s fingovanými dôvodmi“ a ešte dodatočne napadol sporné okolnosti, za ktorých sa Bush stal prezidentom. Aj keď orchester už hral, pokúsil sa ho prekričať: „Sme proti tejto vojne, pán Bush! Hanbite sa, pán Bush! Hanba vám!“

Na otázku reportéra agentúry Reuters – po jeho prejave – prečo zo svojich štyridsiatich piatich sekúnd urobil politické vyhlásenie, ktoré časť publika komentovala bučaním, odpovedal veľmi stručne: „Som Američan.“ „Američan? To je všetko?“ pýtal sa ho novinár. „To je veľa,“ odpovedal mu Moore.

Päťdesiatdeväť držiteľov Oscara z minulých rokov na spoločnej fotografii počas 75. ročníka odovzdávania cien Americkej filmovej akadémie v divadle Kodak v Hollywoode. FOTO - REUTERS

Mier na papieriku

Známi bojovníci proti vojne ako Susan Sarandonová a Dustin Hoffman, ktorí tu účinkovali ako prezentátori, sa v prejavoch – zjavne s námahou – prinútili k zdržanlivosti.

Dustin Hoffman signalizoval svoj postoj aspoň mrazivým tónom a Susan Sarandonová urobila rukou mierový znak. Zato španielsky filmár Pedro Almodóvar, poctený Oscarom za pôvodný scenár (Hovor s ňou), mal na papieriku pripravené krátke stanovisko, z ktorého jasne vyplývalo, že je proti vojne. „Želám nám mier!“ zvolal ku koncu ďakovania Chris Cooper, ktorý prevzal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

Horúce bozky: Adrien Brody, ocenený ako najlepší herec v hlavnej úlohe, sa vrhol na Halle Berryovú. Tá, ako bolo vidieť v zábere o pár sekúnd neskôr, nebola veľmi „pobavená“ náhlym záchvatom vášne svojho kolegu, ktorý, ako sa zdalo, od radosti stratil zábrany. Jej rozpačitý výraz mu nebránil ešte raz ju srdečne objať. FOTO – REUTERS Adrienovi Brodymu – nervnému klbku citov v role poľského klaviristu Wladislawa Szpilmana – sa ako jedinému podarilo vo svojej ďakovnej reči prelomiť prísne stráženú hranicu štyridsiatich piatich sekúnd. Zastavil už rozbehnutý orchester. Po búrlivom a dôkladnom bozku so svojou prezentátorkou Halle Berryovou sa dojatý Adrien rozhovoril tak, až nakoniec rozslzil publikum: od holokaustu, témy filmu, za ktorý dostal Oscara, prešiel k vojne, čo práve zúri v Iraku.

Tajný víťaz

Podobným prekvapením ako víťazstvo Brodyho v kategórii hlavný predstaviteľ bol aj Oscar neprítomnému Romanovi Polanskému za réžiu. Denzel Washington prečítal jeho meno za ovácií publika, zdalo sa, že sála naozaj súhlasí s rozhodnutím Akadémie.

Jedine Martinovi Scorsesemu, nominovanému za historický epos Newyorské gangy, sa určite ťažko usmievalo. Bol tým, kto tento rok prehral. Nákladný príbeh krvavých zrážok v New Yorku devätnásteho storočia, veľký a nateraz posĺedný film človeka považovaného za najlepšieho súčasného amerického režiséra, nezískal ani jedného Oscara.

Zato na celej čiare zvíťazila stopercentná klasická hollywoodska látka, samý starodávny džez, spev a tanec. Filmová adaptácia Boba Fossa Chicago režiséra Roba Marshalla dostala dokopy šesť Oscarov a medzi nimi hlavnú trofej – Oscara za najlepší film roka. Okrem nej Oscara za najlepšiu vedľajšiu ženskú úlohu (Catherine Zeta-Jonesová). To sa v podstate čakalo. Aj tak boli najväčšou udalosťou nečakané Oscary pre Pianistu, pre režiséra, hlavného predstaviteľa, ale aj autora scenára.

Nicole Kidmanová: „Práve teraz je umenie dôležité.“ FOTO – REUTERS Radosť pri televízore

Pomerne vypočítateľnou voľbou bol aj Oscar pre Nicole Kidmanovú za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Minulý rok obišla naprázdno v muzikáli Moulin Rouge. Tento účinkovala v balade The Hours, voľne inšpirovanej Virginiou Woolfovou, s nalepeným nosom. Doteraz Hollywood svoje hviezdy len retušoval, aby boli krajšie, tento opačný postup bol precedens.

Aj Nicole Kidmanová nakoniec využila svojich štyridsaťpäť sekúnd na mierový signál: „Práve teraz je dôležité umenie, lebo od jedenásteho septembra je svet plný bolesti pre tých, čo stratili svojich príbuzných, a aj teraz počas vojny rodiny strácajú svojich blízkych.“

Popri hlavných prekvapeniach ešte jedno: po dvadsiatich štyroch rokoch získal dôležitého Oscara nemecký film. Film Caroline Linkovej Nikde v Afrike (Nirgendwo in Afrika) bol ocenený ako najlepší zahraničný film. Naposledy získal Oscara film Volkera Schlöndorffa za filmovú verziu románu Güntera Grassa Plechový bubienok. Tridsaťosemročná Caroline Linková musela zostať doma, s chorým sedemmesačným dieťaťom. Nadránom sa pre agentúry vyjadrila, že šou sledovala pri obrazovke a že sa „nesmierne teší“.

Šou pre mladých za morom

„Dúfam, že sa vám šou páčila,“ usmieval sa na záver smutne Steve Martin na „mladých mužov a ženy“, čo sledovali prenos za morom. „Bola pre vás.“

Neobyčajný, pridusený ceremoniál sedemdesiateho piateho odovzdávania Oscarov priniesol popri niektorých nie celkom vypočítateľných rozhodnutiach členov akadémie aj nie celkom vypočítateľné momenty, ako bol ten, keď Moore prekrikoval orchester. Ostatné bolo ako vždy: oslepivá prehliadka veľkých citov veľkých hviezd.

ANDREA PUKOVÁ

Oscarový herec a režisér – Adrien Brody (vľavo) a Roman Polanski pri nakrúcaní filmu Pianista. FOTO – REUTERS Spolu na klavíri

Polanski a Brody. Režisér a herec, ktorí stvorili Pianistu. V nedeľu prekvapili Hollywood. Pridal sa k nim aj scenárista Ronald Harwood a ich Pianista sa fakticky stal víťazom večera. „Brody? Vo filme stelesnil celú moju filozofiu,“ povedal Polanski koncom februára v Prahe, kde si v rámci Febiofestu odniesol Kristiána za celoživotný prínos svetovej kinematografii. Polanski si Brodyho vybral z 1400 uchádzačov na konkurze. „Urobil som dobre. Adrien má pred sebou veľkú budúcnosť.“

Adrien Brody doteraz na seba upozornil vo vojnovom filme Tenká červená línia. Pre lepšie vcítenie sa do postavy klaviristu vo varšavskom židovskom gete, kde si hrou zachraňuje život pred nacistami, Brody schudol o štrnásť kíl a išiel až na samé dno utrpenia. „Kvôli Polanskému som bol ochotný urobiť hocičo.“

Polanski do tretice

Pri jeho trileroch sa tají dych, vtipy z jeho komédií sa rozprávajú aj po rokoch a pri jeho psychologických hororoch mrazí. Roman Polanski (1933) patrí ku generácii, ktorá nechce divákov unudiť, ale zároveň cíti film ako prostriedok hlbšieho odkazu a spoločenského poslania. Takým je aj Pianista, ktorý si z minuloročného Cannes odniesol Zlatú palmu.

Roman Polanski sa ako režisér dotýkal Oscara už dvakrát. Ako režisér bol nominovaný za filmy Čínska štvrť (1974) a Tess (1979). Mimorežisérsku oscarovú nomináciu má aj za adaptovaný scenár k filmu Rosemary má dieťa. Nedeľa skončila nominačnú sériu. Malý veľký muž svetového filmu získal vytúženú cenu.

Čelím osudu

Roman Polanski si svoju hollywoodsku slávu odsledoval z parížskeho bytu. V Spojených štátoch je nežiaduca osoba. V roku 1977 utiekol z USA pred obvineniami za nezákonný sex s trinásťročným dievčaťom. Keby sa vrátil, bol by zatknutý. „Čelím zvláštnemu osudu,“ povedal Polanski v Prahe. Režisérova matka zomrela v koncentračnom tábore a jeho ženu Sharon Tatovú roku 1969 rituálne zavraždil gang Charlesa Mansona. „Roman je skvelý režisér,“ vystihol prevládajúcu náladu v USA režisérsky veterán Martin Scorsese, ktorého v nedeľu porazil práve Polanski. „Oscar je v správnych rukách.“

Pianista opisuje skutočný príbeh židovského klaviristu Wladyslawa Szpilmana, ktorý počas celej vojny dokázal vzdorovať vo Varšave deportácii do koncentračného tábora a našiel silu žiť. „Všetky moje doterajšie filmy akoby len boli skúškou pre Pianistu. Je to moje najosobnejšie dielo,“ povedal Polanski v Prahe. „Zažil som vlastne to, čo Wladyslaw Szpilman. Filmom som chcel povedať jedno: takto to bolo. Nič viac a nič menej.“

Najmladší laureát

Adrien Brody sa stal ako dvadsaťdeväťročný najmladším hercom, ktorý získal Oscara za najlepšieho herca. Neveľmi známy porazil dvoch topfavoritov – Jacka Nicholsona i Daniela Day-Lewisa. Na javisku si okrem sošky vybral aj sladkú odmenu. Dlhý bozk minuloročnej víťazke Halle Berryovej. „To bolo lepšie ako darčeková taška,“ povedal Brody v oscarovom zákulisí pozerajúc sa na tašku plnú drahých darčekov pre víťazov. Na otázku, či Berryová jeho vrúcny bozk opätovala, odpovedal: „Oh, yeah.“

Keď Brody čítal zoznam poďakovaní a hudba zrazu ohlásila koniec jeho času na príhovor, oslovil producentov: „Sekundu, sekundu, vypnite to, vypnite to, ešte chcem niečo povedať“. Orchester stíchol a oscarový herec pokračoval za silného aplauzu. „Napĺňa ma to veľkou radosťou, ale tiež mám v sebe veľa smútku, pretože prijímam cenu v takom zvláštnom čase… Viete, že vďaka skúsenostiam z filmovania som si veľmi uvedomil smútok a odľudšťovanie ľudí počas vojny a jej následkov. Či veríte v Boha alebo Alaha, nech nad vami bdejú a modlime sa za mierové a rýchle riešenie.“

ĽUDO PETRÁNSKY