Zábery vojnových zajatcov sú porušením Ženevských konvencií
ŽENEVA 25. marca (SITA/Reuters) - Keď vojnou premožený svet prijal pred 50 rokmi Ženevské konvencie o zaobchádzaní s civilistami a vojnovými zajatcami počas ozbrojených konfliktov, určite sa nedalo predvídať, aký vplyv bude mať na začiatku 21. storočia te
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
levízia. Avšak otrasné zábery amerických vojakov v irackom zajatí a naopak zábery vzdávajúcich sa Iračanov v západných televíziách vedú mnohých expertov k záveru, že je najvyšší čas prispôsobiť vojenské pravidlá dnešným podmienkam. Štyri Ženevské konvencie vznikli v roku 1949 ako reakcie na hrôzy Druhej svetovej vojny. Stanovujú práva civilistov a vojakov zajatých počas bojov a tiež povinnosti vojenských úradov. V tretej konvencii sa uvádza, že vojnoví zajatci musia byť ušetrení násilia, zastrašovania a urážok. Podľa Medzinárodného Červeného kríža sa vysielanie ako irackej tak aj západných televíznych staníc previnilo proti poslednému z uvedených pravidiel. "Ženevské konvencie absolútne zakazujú zverejňovať zábery vojnových zajatcov, čo sa práve teraz deje," povedala pre Reuters hovorkyňa Červeného kríža Tamara al-Rifaí v Kuvajte. "Vzťahuje sa to na všetky zúčastnené strany. Podľa nás je ten zákon úplne jasný. A všetci účastníci konfliktu boli jeho signatármi." V nedeľu odvysielala iracká televízia rozhovor s vystrašenými americkými vojakmi, vypočúvanými v bezprostrednej blízkosti tiel svojich padlých kolegov. Zábery popudili predstaviteľov Washingtonu, ktorí ich označili za jasné porušenie medzinárodných dohôd. Prezident George W. Bush varoval, že bude so všetkými, kto sa previnia proti zajatým Američanom, zaobchádzať ako s vojnovými zločincami. Experti navyše pripomínajú, že je veľmi ťažké stanoviť, čo sa dá posudzovať ako prekročenie stanovených pravidiel. "(Autori konvencií) mali na mysli to, aby sa zajatí nedržali v akejsi zoo, kam by sa ľudia mohli chodiť pozerať a ponižovať ich. Ide o ochranu ich dôstojnosti," povedala Louise Doswald-Becková, prezidentka Medzinárodnej komisie právnikov. Otázkou je, či sa všetky televízie previnili proti tomuto výkladu, dodala Doswald-Becková, ktorá predtým pôsobila ako právna poradkyňa Červeného kríža. "Možno by bolo správne ukázať, že tam (zajatci) sú, ale nenatáčať zblízka ich tváre." Signatári Ženevských konvencií by preto mali uvažovať o zmene uvedenej kapitoly, aby pravidlo presnejšie definovali. "Bolo by žiaduce, aby štáty dospeli k určitej dohode, pretože je dôležité vyhnúť sa dvojitým pravidlám," usudzuje Doswald-Becková. Spojené štáty čelili tvrdej medzinárodnej kritike, keď odmietli priznať práva stanovené Ženevskými konvenciami zajatcom z radov Talibanu a al-Kájdy z vojny v Afganistane. Podľa Washingtonu nešlo o vojakov pravidelnej armády, aj keď trval na tom, že sa s nimi zaobchádza humánne. V prípade Iraku však nemôže byť pochýb, či sa má postupovať striktne podľa Ženevských konvencií alebo nie. "Toto je klasický vojenský konflikt. Je úplne evidentné, že sa naň (konvencie) vzťahujú," povedala Doswald-Becková.