Tallinn 25. marca (TASR) - Litva a Estónsko rozhodli dnes o vyslaní svojich vojakov do Iraku. Vyslali tým ďalší signál, že bývalé sovietske republiky na brehu Baltského mora podporujú spojeneckú koalíciu na čele s USA. Na bojových operáciách sa však nezúčastnia.
Zatiaľ čo Estónsko má v úmysle vyslať do Iraku 55 mierových vojakov po skončení bojov, Litva je pripravená nasadiť 16 vojakov, vrátane šiestich lekárov, už v priebehu niekoľkých dní.
"Sú pripravení odísť hneď," uviedol litovský minister obrany Linas Linkevičius po zasadaní 141-členného parlamentu Seimas, na ktorom v prospech nasadenia vojsk poslanci rozhodli pomerom hlasov 59:13. Dvaja poslanci sa zdržali hlasovania a zvyšných 67 buď nehlasovalo, alebo nebolo prítomných.
V prijatej rezolúcii Litva vyzýva svojich vojakov, aby sa zúčastnili len na humanitárnych misiách, nie však na bojoch. "Litva vie, čo je diktatúra," skomentoval rozhodnutie parlamentu jeden z jeho členov, konzervatívec Vytautas Landsbergis, narážajúc na komunistickú minulosť Sovietskeho zväzu, ktorého bola Litva súčasťou.
Rozhodnutie Estónska musí schváliť ešte parlament (Riigikogu), vláda však očakáva pozitívny výsledok. Podľa hovorcu estónskej vlády Spojené štáty zatiaľ nepožiadali krajinu o poskytnutie vojakov, nie je však vylúčené, že sa tak stane, uviedol hovorca. Estónski vojaci budú v Iraku pravdepodobne pol roka.
Pobaltské štáty, ku ktorým okrem Estónska a Litvy patrí ešte Lotyšsko, neponúkli vojakov pre americko-britské operácie v Iraku, všetky však povolili prelety americkým bojovým lietadlám.
Lotyšský parlament minulý týždeň povolil vláde vyslať do Iraku 12 vojakov. Pôjde predovšetkým o lekársky personál, špecialistov na odmínovacie práce a vojenskú políciu.
Nasadenie vojakov pobaltských krajín je najväčším krokom tohto druhu od roku 1991, keď po rozpade Sovietskeho zväzu získali opäť nezávislosť. Niekoľko vojakov týchto troch štátov, ktoré minulý rok dostali pozvánku do NATO, bolo nasadených aj v Bosne a v Afganistane.
