FOTO ČTK – MICHAL DOLEŽAL

Na majstrovstvách sveta v cyklokrose registrujeme rodinné medailové dvojice, či už to boli bratia Erik a Roger Vlaeminckovci z Holandska, ktorí získali 11 medailí, z toho 9 zlatých, alebo otec a syn René a Mario de Clerqovci z Belgicka (9), otec a syn Peter a Thomas Frischknechtovci zo Švajčiarska (12). Svojho času sa aj Československo pýšilo dvojicou strýka Miloša Fišeru a synovca Radomíra Šimůnka, ktorí získali spolu 9 medailí, z toho 6 zlatých. V roku 1968 dokonca stáli na zlatých stupňoch amatérov i profesionálov bratia Vlaeminckovci.

Ale ešte nikdy sa nestalo, aby na jednom šampionáte štartovali naraz otec a syn ako teraz v Tábore. Jablko nepadá ďaleko od stromu. RADOMÍR ŠIMŮNEK mladší (6. 9. 1983) dokázal, že šimůnkovské cyklokrosárske jablko sa vydarilo. Pri svojom druhom štarte na MS získal striebornú medailu. Pritom ešte pred dvoma rokmi si dával na nohy betóny a chytal v hokejovej bránke tímu Velké Popovice.

„Veril som, že sa raz rozhodne pre cyklokros. Čakal som, kedy ten deň príde, ale veril som, že určite príde,“ spomína si Šimůnek senior.

Ako a kedy ste sa rozhodli definitívne pre cyklokros?

„Pred dvoma rokmi sme sedeli s otcom pri športových správach v televízii a povedal som mu, že to chcem definitívne skúsiť v cyklokrose, lebo v hokeji svoju perspektívu nevidím.“

Otec, štvornásobný majster sveta, sa potešil?

„Nedal to najavo, ale hneď sme začali spriadať plány, ako budeme spolu trénovať.“

Čo vám povedal pred majstrovskými pretekmi?

„Že prehrávam 0:1 a mal by som sa snažiť vyrovnať. Vlani som totiž pri premiére na majstrovstvách sveta skončil na 16. mieste a otec bol lepší, trinásty. Tak som teda vyrovnal. Po pretekoch v Tábore mi gratuloval s tým, že tam boli nejaké chybičky, o ktorých si pohovoríme, ale že si to v podstate predstavoval takto.“

Hovorili ste o možnom otvorení tradície, že by na jednom podujatí získal medailu otec aj syn?

„Otec veril, že môžem získať medailu, dokonca aj zlatú, ale pre seba si hovoril, že by bol spokojný s umiestením do 10. priečky.“

Vydarili sa vám preteky, ako ste si predstavovali?

„Začal som podľa otcovej rady tak, že som sa odpútal od pelotónu. Radil mi, aby som nebol vo väčšej skupine, tam to zvykne spadnúť. Tak som jazdil na špici. Asi dva okruhy pred koncom som dostal do nôh kŕče. Išiel som zo sedla a krízu som zažehnal.“

Verili ste, že získate medailu?

„Áno, cítil som, že na ňu mám. Aj pred rokom sme pri generálke na tejto trati obsadili prvé tri miesta v tomto poradí.“

Bola trať šitá na vás, českých cyklistov?

„Trať bola spravodlivá pre všetkých, ak boli vo forme. Videl som však zúfalstvo v očiach Belgičanov, ktorým sa nedarilo.“

Pomohli vám diváci?

„Veľmi. Keď som ráno o deviatej prišiel na trať, bol som sklamaný, okolo nebolo vôbec ľudí. Potom sa však zišli, revali na nás, povzbudzovali. Pre mňa to bolo ohromnou motiváciou. Tak na 50 percent za svoj dobrý výkon vďačím divákom.“

Veríte, že raz v počte medailí dobehnete svojho otca?

„Asi nie, vlastne už ho nikdy nenapodobím, lebo on v juniorskom veku získal zlato a ja iba striebro. Ale budem sa usilovať nikdy neurobiť hanbu šimůnkovskému menu.“

JÁN MIKULA, Tábor