Zdá sa, že zatracovaný dlhopis FNM sa tento rok konečne zbaví svojho tieňa a premení sa na takmer štrnásť tisíckorunáčok. Hoci majitelia tohto prapodivného cenného papiera stále viac-menej neveria premene fiktívneho účtovného zápisu na šušťavé peniaze, prípravy na dlhopisový zázrak vrcholia - jedny rokovania striedajú ďalšie, jednu predstavu umorovania nahrádza iná.

Dlhopis FNM stratil dôveru svojich vlastníkov skôr, než sa narodil. Ľudia - DIK-ovia - poväčšine rozčarovaní z prínosu svojich kupónových knižiek do rodinného rozpočtu, ho chápali skôr ako možnú výhru, než ako cenný papier. Na atraktivite mu nepridával ani skutočný dôvod jeho existencie - chamtivosť Mečiarovej vlády a jej obľúbencov. Niečo, čo bolo nástrojom dlhopisového podvodu, jednoducho nemohlo v mysliach ľudí získať podobu budúcich reálnych peňazí.

Šanca, že neuveriteľné sa stane skutkom, sa vynorila s príchodom novej vlády. Dlhopis si nová vláda adoptovala a sľúbila, že ho vychová až do zrelosti.

Prvú predstavu umorenia dlhopisov definoval exprezident FNM Kaník a zdalo sa, že by mohla vyjsť. Veď v myšlienke výmeny dlhopisov za akcie strategických podnikov, ktoré sa tak či tak mali predávať, bola logika. Bariérou jej uplatnenia sa stalo spochybnenie idey predávať štátny majetok. Diskusia, ktorú vyvolali ľavicoví populisti, nadlho zabrzdila riešenie dlhopisovej otázky.

Hoci sa nakoniec všetci dohodli, že slovenské rodinné striebro bude na predaj, umorovaniu dlhopisov to už nepomôže. Popri dlhopise, ktorý je sám osebe teoretickým aj historickým unikátom medzi cennými papiermi, sa tak na Slovensku zrodil ďalší paradox: hoci máme majetok, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu dlhopisov a sme aj ochotní predať ho, na zaplatenie dlhopisov si budeme musieť požičať.

Najhoršie svedomie musí mať vláda za neskorú privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Dnes už je isté, že niekoľko desiatok miliárd korún z plynárenských akcií sa minie na umorovanie dlhopisov. Prebiehajúce kšeftovanie, komu a koľko pripadne z ďalších predajov štátnych podielov, je už len potvrdením, že exekutíva nie je schopná riešiť problémy načas, dôsledne a už vôbec nie elegantne.

Soľou do rany je poznanie, že ľudia v prieskumoch vyslovili ochotu vymieňať dlhopisy za kvalitné akcie. Fond a ľudia sa však rozchádzali v predstavách o serióznosti takejto výmeny. Na chabý pokus FNM z konca minulého roku vymeniť niekoľko dlhopisov za akcie Slovnaftu za pološialenú cenu takmer nikto nenaletel. Definitívne nevyužitá ostala aj šanca financovať výplatu dlhopisov z predaja SPP. Nakoniec ostala len najpohodlnejšia a najdrahšia cesta - úver. Úroky z neho budú svojimi daňami platiť všetci vrátane tých, ktorí dlhopis nemajú.

Rovnako, ako boli zlí rodičia dlhopisu, sú zlí aj jeho adoptívni rodičia. Prví sa rozhodli, že urobia dlhopis, aby sa im ľahšie kradlo, druhí neboli schopní vyrovnať sa s ním, hoci na to mali dosť času aj možností.

JURAJ JAVORSKÝ