Na Slovensku je dnes 176 štátnych, 19 súkromných a 5 cirkevných základných umeleckých škôl. Navštevuje ich takmer stotisíc žiakov a vyučuje v nich 366 interných a 699 externých učiteľov. FOTO - ARCHÍV
Na mnohých základných umeleckých školách vládne tiesnivá atmosféra. Visí nad nimi reálna hrozba rušenia.
„Vždy, keď v školstve treba niečo obmedziť, sme prví na rade, pretože dochádzka na umelecké školy nie je povinná,“ hovorí riaditeľka Základnej umeleckej školy v Karlovej Vsi v Bratislave a členka predstavenstva Asociácie učiteľov hudby Anna Gondášová. „Náš prínos vo výchove je stále spochybňovaný. Prechádzame reformami trinásť rokov a sme z toho už unavení.“
ZUŠ-ky môžu byť ohrozené z rôznych dôvodov. Niektoré sídlia v schátraných budovách a obce nedokážu zaplatiť ich opravy. Iné sú umiestnené na lukratívnych miestach a boja sa, že zriaďovateľ ich sídlo bude chcieť využiť na komerčné účely.
Základnú školu Eugena Suchoňa v Bratislave napríklad nedávno presťahovali do dvoch budov. „Keď mám v tom istom čase jedno dieťa na hudobnej v jednej budove a druhé na tanečnej v druhej, je to nepríjemné. Ale sme radi, že nás aspoň nezrušili. V Starom Meste vraj už padli dve školy,“ hovorí mama dvoch žiakov tejto ZUŠ-ky Dana Juríková.
K problému financovania priestorov sa od budúceho roku pridruží zrejme aj to, že peniaze na platy učiteľov nebudú dostávať obce zvlášť, ale v balíku, z ktorého musia platiť aj mnohé iné aktivity. „Pod bratislavský magistrát spadá 12 základných umeleckých škôl. Ak sa mesto rozhodne, že potrebuje nové osvetlenie, dá sa predpokladať, že niektoré z umeleckých škôl bude chcieť zrušiť,“ hovorí Anna Gondášová.
Mnohé školy cítia z vyšších miest iniciatívy na utlmenie. „Tvrdia, že neposkytujeme stupeň vzdelania,“ vysvetľuje riaditeľ tvrdošínskej ZUŠ-ky Jozef Bašista. „Ale my predsa vychovávame študentov pre konzervatóriá aj vysoké umelecké školy. Mnohí z mojich kolegov boli kedysi našimi žiakmi.“
Aj lepšie informovaní rodičia sú presvedčení, že rušenie zušiek je veľkou chybou. „Nikde v Európe nemajú tak dobre prepracovanú koncepciu umeleckých škôl,“ hovorí Alena Opolová. „Prečo máme znižovať latku tam, kde sme dobrí? Veď aj toto by mohol byť náš prínos do Európy.“ Alena Opolová tvrdí, že školám by mohla pomôcť väčšia zaangažovanosť rodičov, ale aj učiteľov. „Učiteľ, ktorý si myslí, že rodič má zostať za bránou školy, nechápe dnešnú dobu. Rodičov, naopak, treba pritiahnuť. Mnohí by sa mohli stať veľkou oporou umeleckých škôl.“
