Je veľmi citlivý, vnímavý a nadaný na prácu s počítačmi,“ hovorí roztraseným hlasom Ľubova mama Darina, ktorej sa policajné pátranie po jej synovi zdá pomalé.
Posledné dva mesiace bol Ľubo nesústredený. Rodičia to pripisovali jeho snahe vyrovnať sa so stále sa zhoršujúcim zrakom. „Ľubko na jedno oko nevidí a na druhé len minimálne. V deň, keď zmizol, sa večer stretol v reštaurácii Umelka so spolužiakmi. Viackrát sa mu ponúkli, že ho domov odprevadia. Sused z paneláku ich však ubezpečil, že pôjde s ním tak, ako inokedy,“ hovorí pani Morávková. Podľa svedkov však Ľubo odchádzal z reštaurácie okolo pol desiatej večer sám. Šestnásťročný sused tvrdí, že s ním ísť nechcel. Od tej chvíle sa Ľubo rodičom neozval a nikto ho nevidel. Nedostupný je aj jeho mobilný telefón.
Ľuba hľadajú všetci spolužiaci. „Chodia, vylepujú plagáty a sú veľmi milí,“ hovorí pani Morávková. On i jeho sestry sú vychovávaní tak, aby rodičom dali o sebe vedieť. „Keď niekam idú, vieme vždy kam. Ohlásia sa, keď prídu na miesto, aj keď sa vracajú domov. Na to majú telefóny,“ dodáva.
Podľa nej je nepravdepodobné, že by Ľubo z domu ušiel: „Nemal by problém povedať nám do očí, že odchádza. Vedeli by sme to akceptovať. Sám, bez toho, aby nám to povedal, by neodišiel.“
(pal)
