Alberto Giacometti. FOTO - JEAN MOUNICQ
ier, ktorý sa spolu s novou Kunsthalle stáva jedným z desiatich najväčších kultúrnych miest na svete.
Ostatné prestížne európske galérie a múzeá letné mesiace pokryli veľkými, osvedčenými projektmi, na ktoré lákajú domácich i cudzincov. Ponúkame prehľad tých najzaujímavejších.
Viedeň: El Greco
Výstavami tradične preplnená Viedeň má cez leto jediný leitmotív – cesty vedú k El Grecovi. K jeho štyridsiatim plátnam, ktoré sú pokope prvýkrát po sto rokoch. Vtedy bolo dejiskom El Grecovej parády madridské Prado, dnes sa tisíce ľudí tlačí pred dverami Umelecko-historického múzea vo Viedni.
Vlani prišlo na El Greca do aténskej Národnej galérie 630-tisíc ľudí a Viedeň sa teší, že toto číslo prekoná. Pre obrovský záujem bola výstava predĺžená o dva týždne – jej finisáž sa presunula z 2. na 16. septembra.
El Greco, čiže Domenic Theotokópulos, bol rodák z Kréty, čo si v 16. storočí našiel domov v Španielsku. V čom je jeho umenie ešte stále také vzrušujúce? Nezakrýval školenie u Tiziana, Tintoretta či Veroneseho, v diele ktorých sa vrcholná renesancia voľne prelínala s manierizmom. Príťažlivosť tohto smeru, plného vzrušenia, intelektuálnych inotajov, rafinovaného zaobchádzania s tvarmi aj farebnými vzťahmi, ale s vylúčením mystického vytrženia – to boli dôležité body El Grecovho rukopisu. Jeho charakteristickým štýlom sa stal pretiahnutý tvar, obsahovou náplňou zase silné duchovné vyžarovanie maliara, o ktorom už aj súčasníci hovorili, že „ide o umelca so vzácnym talentom pre maľbu“.
Skvelá inštalácia dáva vyniknúť aj menším El Grecovým objektom, na ktoré ani slávny Láokoón nevrhá tieň. Inými slovami, kritika ospevuje, ľudia sa pozerajú.
Amsterdam: Starý Egypt a Paul Signac
Amsterdam tentoraz láka najmä na staré umenie a antiku. Rijksmuseum, v ktorom sa nachádza aj slávny Rembrandtov obraz Nočná hliadka, sa nedávno otvorilo po päťročnej renovácii a v novom duchu prezentuje slávnu kolekciu umenia Egypta a Blízkeho východu. Egyptská zbierka sa pritom považuje za jednu z najlepších v Európe.
Neďaleké Múzeum Vincenta van Gogha neukrýva len majstrovské diela veľkého vizionára, ale ponúka aj retrospektívu jeho súpútnika – neoimpresionistu Paula Signaca.
Londýn: Vermeer a delftská škola
Hitom leta je výstava Johannes Vermeer a delftská škola 17. storočia, ktorú v Londýne organizuje Národná galéria. Ešte pred jej otvorením 20. júna sa predalo desaťtisíc vstupeniek a návštevné hodiny boli cez víkendy posunuté do deviatej večer. A pritom od Vermeera visí v Londýne iba trinásť plátien (celé jeho dielo – to je iba dvadsaťsedem obrazov!). Zvyšok zaujímajú ďalší flámski majstri.
Putovnú expozíciu navštívilo začiatkom roka v newyorskom Metropolitnom múzeu vyše pol milióna ľudí. Angličania celkovú návštevnosť striktne obmedzili na 270-tisíc, takže záujemcovia si musia prehliadku dohovoriť vopred. Inak sa do múzea nedostanú.
Johannes Vermeer, rodák z holandského Delftu, je jedným z mála majstrov tejto výstavy, čo strávil celú kariéru v meste. Bezprecedentný stupeň ilúzie, ktorý dosiahol v jasných interiéroch, stavia jeho dielo medzi špičku západoeurópskeho umenia.
Medzi lídrov delftskej školy 17. storočia patrí Pieter de Hooch, jeden z najvýraznejších maliarov scén každodenného života. K ďalším známym menám patrí napríklad Rembrandtov žiak Carel Fabritius.
V tieni Vermeera zostáva výstava v londýnskej Tate Modern s názvom Nula až nekonečno: Arte Povera 1962 – 1972. Fajnšmeker by ju však nemal obísť. Ide o prvý pokus detailne predstaviť toto významné talianske umelecké hnutie, ktoré ovplyvnilo svetový konceptualizmus. V Londýne trvá do 19. augusta.
Bilbao: Armani a Nam June Paik
V Španielsku stavili na veľmi netradičné umenie. Múzeum Guggenheim v Bilbau láka prehliadkou módneho návrhára Giorgia Armaniho (1934). Výstava človeka, ktorý zmenil chápanie módy dvadsiateho storočia, je otvorená do 2. septembra.
Podobne kontroverzná expozícia Umenie motocyklov prilákala 870-tisíc návštevníkov. Už dnes je isté, že súčasná prezentácia odevných kreácií z posledných dvadsiatich piatich rokov sa tomuto číslu priblíži.
Druhá veľká expozícia v sochárskej architektúre Franka O. Gehryho je Svet Nam June Paika, pôvodom kórejského priekopníka svetového video-artu. Jeho retrospektíva až do 23. septembra však ukazuje, že Paik nezostal len pri videu a televízore, ale v poslednom období sa jeho tvorba preorientovala na laser a jeho výtvarné využitie v sochárstve a umení inštalácie.
Praha: Desať storočí architektúry a Sláva barokových Čiech
Výstavným magnetom Prahy je projekt Desať storočí architektúry, ktorý je po projekte Josip Plečnik, architektúra pre novú demokraciu, a Rudolf II. a Praha tretím projektom Správy Pražského hradu. Projekt využíva priestor a atmosféru Pražského hradu a verejnosti približuje udalosti českej a európskej histórie pohľadom vývoja architektonických slohov.
Od 5. apríla videlo výstavu takmer 80-tisíc divákov, čo je podľa tajomníčky Správy Pražského hradu Dany Macháčkovej vysoko priaznivé číslo. Preto bude každý štvrtok expozícia sprístupnená až do 21.00 h. „Chceme, aby mohli na výstavu prísť v čase, ktorý zodpovedá ich súčasnému životnému štýlu,“ hovorí Macháčková. Výstava potrvá do konca októbra a okrem predĺženého štvrtka je denne otvorená do 18.00 h.
Divákov láka aj expozícia Sláva barokových Čiech, ktorú až do konca októbra pripravila Národná galéria. Hlavnú časť najväčšej prehliadky barokovej kultúry za posledných šesťdesiat rokov možno vidieť vo Valdštejnskej jazdiarni, Obrazárni Pražského hradu, Jířskom kláštore a v Paláci Kinských.
Autori chcú projektom zmeniť pretrvávajúce predstavy, že baroko bolo v Čechách obdobím kultúrneho a morálneho úpadku – dobou temna. Viac než 1600 exponátov nepredstavuje len najznámejšie maliarske a sochárske diela, ale aj kresbu, grafiku, ukážky umeleckého remesla, kníh či architektonických plánov.
Zürich: Giacometti
Prvá samostatná výstava Alberta Giacomettiho (1901 – 1966) v roku 1934 v Spojených štátoch skrachovala. Kritici Giacomettiho zúrivo podupali a publikum na vystavené exponáty pľuvalo. „Ani jedna z dvanástich abstraktných sôch, ktoré vtedy umelec ponúkal v galérii Julien Levy, sa nepredala, hoci ich cena bola iba stopäťdesiat dolárov,“ informuje agentúra AP.
O sedemdesiat rokov neskôr sa práce švajčiarskeho umelca – ktorý veľkú časť života prežil v Paríži na Ulici Hippolyte, kde má ateliér – vystavujú po celom svete v najprestížnejších galériách. Ich hodnota sa, samozrejme, s tými spred 70 rokov nedá porovnávať.
K stému výročiu narodenia Alberta Giacomettiho usporiadalo parížske Centre Georges Pompidou na jar tohto roka obrovskú výstavu, na ktorú pred Beaubourgom stáli trojhodinové rady. A teraz newyorské Múzeum moderného umenia spoločne s zürišským Kunsthaus museum pripravilo ďalšiu rozsiahlu retrospektívu pre Zürich.
Podľa agentúry AP je v Zürichu k dispozícii prierez sochárovým dielom od juvenilnej busty jeho brata až po portrét priateľa, ktorý Giacometti dokončil iba pár týždňov pred smrťou v roku 1966.
Na začiatku nemal Giacometti peniaze, pracoval v biednych podmienkach malého parížskeho ateliéru. Počas druhej svetovej vojny žil v Ženeve a z tých čias pochádzajú jeho miniatúrne sošky. Slávnym sa stal vďaka sochám predĺžených, natiahnutých či skôr vytiahnutých stojacich žien a kráčajúcich mužov, ktorí pôsobia vyčerpane a odcudzene. Práve tie patria do jeho najlepšieho obdobia, ktoré sa začalo v roku 1955. Vtedy sa priklonil k existencializmu priateľa Jeana-Paula Sartra. Na výstave sú aj práce z jeho raného surrealistického obdobia.
Alberto Giacometti v knihe Moja skutočnosť hovorí o výtvarnej práci s materiálom. Tvrdí, že práca má čiastočne rituálny ráz. „A to, čo prichádza navyše, je podvedomé spresňovanie tvarov sôch pri snívaní v spánku.“
Internetová stránka múzea spresňuje, že na výstave Alberto Giacometti – Retrospektíva je k dispozícii takmer dvesto diel vrátane kresieb a obrazov. Niektoré z nich sa verejnosti predstavujú prvýkrát. V Zürichu expozícia trvá do 2. septembra, v októbri sa premiestni do New Yorku, tam bude až do 8. januára 2002.
Paríž: Hitchcock
Hororové vzrušenie – to je ponuka letného Paríža. Je to naozaj špeciálna atrakcia – výstava Hitchcock et l‘art – coincidences fatales (Hitchcock a umenie: osudové zhody).
„Výstava v Centre Pompidou prezrádza, že Alfred Hitchcock, autor 21 filmov, nebol iba šikovný remeselník, ktorý dokázal vyvolať a využiť strach v kinosále, ale predovšetkým umelec,“ napísal Le Monde.
Na výstave, ktorá potrvá do 24. septembra, je 200 malieb, rytín, kresieb, kníh a sôch, približne 300 fotografií z nakrúcaní, plagáty, návrhy kostýmov a scén a, samozrejme, ukážky z filmov. Všetky exponáty sú rozdelené do piatich okruhov podľa najdôležitejších tém Hitchcockovej filmografie. A tie sú: žena, túžba a dvojník, znepokojujúce miesta, hrôza a divadlo.
„Na výstave vstúpite do prítmia, jednotlivé exponáty sa vynárajú z temnoty a nad hlavami vám škriekajú vtáky. Chce sa vám jačať,“ informuje agentúra AFP. „Iné z exponátov na prvý pohľad môžu pôsobiť úplne obyčajne a nezaujímavo, ale sú to filmoví hrdinovia – takým je aj zapaľovač z filmu Neznámy z Nord-Expressu či vrahova kravata z filmu Frenzy.“
Podľa bibliografických dokumentov sa Alfred Hitchcock (1899 – 1980) najskôr inšpiroval symbolizmom v umení a najmä ponurým svetom Edgara Allana Poa. Strašidelné obrazy neogotických zámkov zas prebral od maliara Rodina. Neskôr ho zaujali De Chiricove obrazy plné úzkosti a tiež Magritte, Munch a Weiss, ktorí zobrazujú lásku ako scénu vraždy a zločin ako objatie.
ĽUDO PETRÁNSKY
ANDREA PUKOVÁ
El Greco
Kunsthistorisches Museum, Maria-Theresien-Platz, Viedeň. Výstava je predĺžená do 16. septembra. Vstupné 120 šilingov, znížené 80 šilingov. Info: www.khm.at
Johannes Vermeer a delftská škola
National Gallery, Trafalgar Square, Londýn. Výstava potrvá do 16. septembra. Vstupné 8 libier, znížené 4 libry. Info: www.gugenheim-bilbao.es/idioma.htm. Lístky si môžete rezervovať na webovej stránke - www.ticketstream.cz.
Alberto Giacometti 1901 – 1966 – Retrospektíva
Kunsthaus Zürich, Heimplatz 1, Zürich. Výstava potrvá do 2. septembra. Vstupné 16 švajčiarskych frankov, znížené 8 frankov. Info: na www.kunsthaus.ch
Giorgio Armani
Guggenheim Museum Bilbao, Abandoibarra Et. 2, Bilbao. Výstava potrvá do 2. septembra. Vstupné 1200 pesiet, znížené 600 pesiet. Info: www.guggenheim-bilbao.es
Desať storočí architektúry
Pražský hrad, výstava potrvá do konca októbra. Vstupné 240 Kč, znížené 140 Kč.
