Henrietta Mičkovicová chodí rada na trhy. ,,Vždy nakúpim viac, než treba. Zbožňujem, keď vidím, ako trh hýri farbami.“
FOTO – MARTIN ČREP
Podľa herečky Henrietty Mičkovicovej treba vo varení vidieť radosť a zábavu. Pretože, keď niekto varí iba z povinnosti, na výsledku sa to vždy ukáže. Zdôrazňuje tiež fantáziu a lásku. ,,Bez nich totiž žiadne jedlo nemôže naozaj chutiť.“K týmto názorom sa však Henrietta Mičkovicová dopracovala postupne až v dospelosti. ,,So sestrou nás totiž v detstve kuchyňa vôbec nelákala a domáce práce boli pre obe najhorším trestom. Bolo to spôsobené aj tým, že mama i otec výborne varili. Takže najmä cez víkend sa priam pretekali, kto z nich bude variť.“
To tiež spôsobilo, že Henrietta je v jedle dosť rozmaznaná.
,,U nás sa totiž varilo nie hocijako a nie z hocijakých surovín. Keď sme potom išli napríklad v lete so sestrou do tábora a dostali na výlet balíčky s jedlom, hneď sme kontrolovali, či sú tie rôzne salámy a nátierky chutné. A obyčajne sme ich hneď rozdali a uspokojili sa iba s rožkami s maslom.“
Králik po telefóne
Variť začala, až keď sa vydala a čakala syna Dávida.
,,Vtedy som totiž zistila, že sa už kuchyni nemôžem ďalej vyhýbať. Dodnes si pamätám, že ako prvý som varila kurací paprikáš. Ani už neviem, prečo. Mama mi však najskôr musela nakresliť, ako sa kura porcuje, a potom som jej neustále telefonovala, čo a ako mám robiť ďalej. Napokon však po troch hodinách varenia paprikáš všetkým chutil. Len ja som ho už od námahy takmer nevládala jesť.“
Mama dala Henriette jednu dôležitú radu. ,,Povedala mi, že aj keď ma domáce povinnosti otravujú, nech si uvedomím, že príprava jedla je jediná kreatívna činnosť, ktorú môžem doma robiť. A na to ma dostala. Hoci spočiatku mi synove kašičky občas aj prihoreli.“
Potom však prišlo obdobie, keď sa herečka do varenia doslova vrhla.
,,Chcela som si vyskúšať v kuchyni všetko. Variť, piecť, odmietala som akékoľvek polotovary a dokonca som si sama pripravovala aj rezance do polievky.“
Aj keď ju tento záchvat neskôr prešiel, stále si myslí, že išlo o užitočné obdobie.,,Je predsa dobré, keď človek ovláda aj veci, ktoré možno nebude veľmi potrebovať.“
Praženica od syna
Tejto zásady sa drží aj pri výchove syna. ,,Povedala som mu, že sa tiež musí naučiť variť. Nech si nemyslí, že ak bude mať bystrú vzdelanú partnerku, bude v domácnosti robiť všetko sama.“
Dvanásťročný Dávid vraj zatiaľ neprotestuje a svojej mame už doniesol priamo do postele vlastnoručne pripravenú praženicu. Alebo žeby zapôsobil jej ďalší argument? ,,Hovorím mu, nech nezabudne, aké úžasné bude raz zbaliť babu na to, že jej dobre navarí.“
Zbožňuje morské potvory
A aké jedlá herečka uprednostňuje? ,,Každý deň prídu na mňa iné chute. Keď je chladnejšie, mám rada napríklad polievky a prívarky. V lete sa však bez nich pokojne zaobídem. Kedykoľvek si však môžem dať obyčajný čierny chlieb s maslom. Toho nemám nikdy dosť. A čo doslova zbožňujem, sú morské potvory. Na dovolenkách v Chorvátsku som sa od miestnych ľudí naučila variť mušle, krevety, a keďže sa už dajú kúpiť aj u nás, občas neodolám a urobím si ich. Aj keď pri mori chutia predsa len najlepšie.“
Neobľubuje pľúcka na smotane a ťažké a mastné mäsá. ,,Dať si však raz za rok pečenú kačicu nepovažujem za prehrešok. Alebo klobásu, slaninu. Musia však byť domáce. V tomto som fajnová. Ale inak naozaj uprednostňujem ľahšie jedlá. Používam veľa zeleniny, mám rada tofu. Navyše, ide väčšinou o jedlá, ktoré sa dajú pripraviť rýchlo, čo je pre mňa tiež dôležité. No na druhej strane, keď mám voľno, idem do druhého extrému a robím jedlá, s ktorými sa už dnes mnohým nechce prplať. Napríklad v lete klasické zemiakové gule s marhuľami alebo slivkami, kysnuté koláče.“
S koreninami lepšie poradia muži
Henrietta Mičkovicová nielen rada varí, ale aj pečie. Hoci dnes už menej ako kedysi.
,,Boli časy, keď som sama robila dokonca aj štrúdľové cesto. Jeden rest však ešte stále mám. Nenaučila som sa piecť koláče, ktoré sa v našej rodine dedia z generácie na generáciu. Sú z cesta ako na maslové prešporské rožky, ale vyzerajú ako klasické orechové či makové záviny. Chutia skutočne vynikajúco a čerstvé vydržia aj týždeň.“
Kuchárske knihy príliš nepoužíva. Skôr len na inšpiráciu. A momentálne ani na to nie, pretože sa len nedávno presťahovala a ešte stále ich má kdesi zabalené.
,,Keď niečo neviem, v najhoršom zavolám kamarátom. Zaujímavé je, že keď ide o korenie, vedia lepšie poradiť muži. Ktoré na čo použiť, v akom pomere zmiešať aj viacero druhov, aby chuť jedla síce vynikla, ale pritom sa nestratila.“
Jedlá rada dochucuje aj bylinkami, doma sa jej ich však nedarí pestovať. ,,Asi na ne nemám dosť času. Našťastie, na trhu už dostať kúpiť čerstvé, takže môžem pripraviť aj výborného králika na šalvii. Nepoznám nič lepšie.“
Milovníčka trhov
Veľkou vášňou Henrietty Mičkovicovej sú trhy. Na jar sa vždy teší už aj preto, že tam začne znovu chodiť.
,,Vždy nakúpim viac než treba. Zbožňujem, keď vidím, ako trh hýri farbami.“
Najradšej však spomína na trh vo francúzskom Nice.
,,Zapôsobil na mňa viac, než celé mesto. S korením z celého sveta, kvetmi, ktorých názvy som nepoznala, s množstvom úplne čerstvej zeleniny, ovocia, k tomu hríby, morské potvory, lesné plody. A celkom na konci, už pri mori, bolo ešte obrovské starinárstvo, kde som v ten deň prišla prvá. Majiteľ práve otváral, natiahol kľukou starý gramofón, ja som si dala kávu a croissant – a cítila sa absolútne šťastná.“
A kam zájde Henrietta Mičkovicová, keď je hladná a nemá čas variť?
,,Buď k mame, ktorá býva neďaleko, k mojej najlepšej kamarátke Zuze Fialovej, ktorá býva o trošku ďalej, alebo, keď som v centre, k Aničke Šiškovej. Tej len stačí zatelefonovať a hneď mi povie, nech som u nej. Neviem, ako to stíha, ale teplé jedlo má na sporáku vždy.“
Pečený králik výborný
1 králik, trochu oleja, slaniny, veľa cibule, cesnak. Na moridlo: koreňovú zeleninu, ocot, jalovec, celé nové a čierne korenie.
Prísady na moridlo dáme do 1 litra vody a varíme asi 15 minút. Vychladnutým zalejeme králika a necháme ho najmenej 24 hodín odstáť. Potom do pekáča nakrájame cibuľu, cesnak, prenesieme tam králika prešpikovaného slaninou, osolíme, okoreníme, zalejeme vínom, prikryjeme alobalom a pečieme, až je mäkký.
Špagety podľa Sophie Lorenovej
Špagety, podľa chuti cesnak, cibuľa, olivy, oregano, kapary, paradajky, olivový olej.
Paradajky sparíme a ošúpeme, cibuľu pokrájame na plátky, pridáme olej, pokrájané kapary, cesnak, olivy, oregano, zamiešame a podusíme. Všetko dáme do už uvarených špagiet a môžeme podávať.
Kuracie prsia s mozzarellou zapečené v pizzovom ceste
2 kuracie prsia, 1 hrudka mozzarelly, 1 čerstvé cesto na pizzu, 1 hrsť koktailových paradajok, olivový olej, 1 lyžica balzamikového octu, soľ, korenie
Z kuracích pŕs odstránime kožu. Mäso položíme medzi dve vrstvy priesvitnej fólie a valčekom na cesto ich zľahka vyvaľkáme približne na veľkosť dlane. Mozzarellu nakrájame na kocky, osolíme a okoreníme. Kuracie prsia tiež osolíme a okoreníme, do stredu položíme kocky mozzarelly a zrolujeme.
Cesto na pizzu vyvaľkáme. Položíme naň kuracie rolády, cesto preložíme, konce dobre stlačíme a prebytočné cesto odrežeme. Pizzové taštičky položíme na plech vyložený papierom na pečenie spájanou stranou nadol a pečieme v predhriatej rúre.
Medzitým rozštvrtíme koktailové paradajky, ktoré podusíme na panvici na troche olivového oleja. Osolíme, okoreníme ich a necháme povariť, kým nevznikne omáčka. Rozdelíme ju na dva taniere, pizzovú rolku plnenú kuracím mäsom nakrájame na plátky, položíme na omáčku a pokvapkáme trochou balzamikového octu.
Malaga rezy
Na cesto: 250 g polohrubej múky, 100 g škrobovej múčky, 3 zarovnané kávové lyžičky prášku do pečiva, 150 g cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 6 vajec, 200 g vychladnutého roztopeného masla alebo margarínu, 100 ml mlieka, 50 g olúpaných, posekaných mandlí, 1 chemicky neošetrený pomaranč
Na plnku: 250 ml smotany na šľahanie, 1 balíček stužovača do šľahačky, 250 g mascarpone (taliansky čerstvý tvarohový syr), 1 balíček rumovej arómy, 50 g cukru, 120 g hrozienok v čokoláde
Na ozdobu: 50 g pražených mandľových lupienkov, 30 g hrozienok v čokoláde
Múku zmiešame so škrobovou múčkou a práškom do pečiva, preosejeme do uzatvárateľnej nádoby (obsah 3 litre), pridáme cukor a vanilínový cukor. Primiešame vajcia, maslo alebo margarín a mlieko, nádobu dobre uzavrieme a viackrát silno potrasieme, aby sa všetko dobre premiešalo. Pridáme mandle a cesto ešte raz dôkladne premiešame šľahačom alebo varechou, aby sa spojili aj suroviny, ktoré sa zachytili na okraji.
Cesto nalejeme do vymastenej, pomúčenej chlebíkovej formy a povrch zahladíme. Formu vložíme do rúry na mriežku. Pečieme 60 minút pri približne 180° Celzia.
Po upečení necháme koláč asi 10 minút odpočinúť vo forme, potom ho vyklopíme a dáme trochu vychladnúť. Podľa chuti ho môžeme pocukrovať. Pomaranč umyjeme, osušíme a kôru najemno postrúhame. Šťavu vytlačíme a zmiešame s kôrou. Teplý koláč viackrát poprepichujeme drevenou špajľou a vrch pokvapkáme šťavou. Potom ho necháme celkom vychladnúť.
Na plnku vyšľaháme smotanu so stužovačom. Zmiešame mascarpone, arómu a cukor a zľahka zamiešame šľahačku. Z krému jednu tretinu odoberieme. Nakoniec pridáme hrozienka v čokoláde. Koláč dvakrát priečne rozrežeme, krém rozdelíme na polovicu a potrieme ním najprv spodnú časť, priložíme plát cesta, potrieme ho zvyšnou časťou krému a dáme horný plát. Odloženým krémom potrieme boky a vrch koláča.
Ozdobíme čokoládovými hrozienkami a mandľami.
