Marina Doria, jej manžel, následník trónu Viktor Emanuel III. Savojský a ich syn Emanuel Filiberto, bankár s reputáciou playboya. Po 54 rokoch exilu sa mohli vrátiť späť do Talianska. Marina bola dojatá, Viktor zablúdil spomienkami do detstva a Emanuel si v preslávenom neapolskom butiku kúpil látku na košele.
kej rodiny Savojských. Ich exil sa začal v roku 1946. Dôvodom bola spolupráca s fašistickým režimom diktátora Benita Mussoliniho a fakt, že starý otec súčasnej hlavy rodu Savojských, Viktor Emanuel II., ktorý v Taliansku vládol v rokoch 1900 až 1946, podpísal v roku 1938 rasové zákony. Práve na ich základe bolo v priebehu druhej svetovej vojny deportovaných asi 8000 talianskych Židov do vyhladzovacích táborov.
Členovia talianskej kráľovskej rodiny sa po odchode do exilu usadili vo Švajčiarsku. Prechodné opatrenia talianskej ústavy z roku 1946 im zakazovali vstup do krajiny. „Niekdajší králi Savojskí, ich manželky a mužskí potomkovia, nemôžu ani vstupovať na talianske štátne územie, ani na ňom prežívať.“
Exil trval 54 rokov.
Musí sa ospravedlniť
Koncom dvadsiateho storočia prišla vláda Romana Prodiho – ktorý je aj významnou osobnosťou Európskej komisie – prvýkrát s návrhom zrušiť ústavný „exilový“ článok a umožniť návrat kráľa do vlasti. Samozrejme, ako osobe, nie ako politikovi. Ešte v roku 1997 odmietol priamy následník trónu Viktor Emanuel II. Savojský požiadať o ospravedlnenie – tvrdil, že vyhnanstvo, deportácie a ďalšie normatívne akty „neboli až také hrozné“. O niekoľko mesiacov slovami „podpis zákonov nemožno vymazať z histórie“ vyjadril nad rasovými zákonmi ľútosť. To však príslušníkom talianskej židovskej obce nestačilo. „Vyjadrenie berieme na vedomie, nie sme však spokojní. Princ sa nemôže obmedziť na vyjadrenie ľútosti, musí požiadať o ospravedlnenie,“ povedal predseda Zväzu talianskych židovských obcí Amos Luzato. Taliansky senát však konal a v júni minulého roka zavládla vo švajčiarskom sídle rodiny Savojských nesmierna radosť. Poslanci pred zrakmi televíznych divákov zrušili ústavný zákon z roku 1948, ktorý znemožňoval návrat Savojských do vlasti.
Konec nevraživosti
„Je to neuveriteľné,“ rozplývala sa Marina Doria, manželka následníka trónu, princa Viktora Emanuela II. Savojského, keď sa k nej dostali správy o hlasovaní. Jej manžel potlačil emócie a v prvej reakcii sa poďakoval – talianskej ľavici. Vládny návrh totiž prešiel potrebnou dvojtretinovou väčšinou len vďaka hlasom poslancov za opozičný Olivovník. Zdržali sa iba senátori za separatistickú Ligu severu, proti, samozrejme, hlasovali komunisti a aj časť zelených. Prekvapujúco protestovali aj monarchisti. Liga Severu odmieta Savojský rod preto, že „v roku 1848 flirtoval s rakúskymi okupantmi“. Komunisti šľachtu odjakživa označovali za potomkov „stredovekých zlodejov koní“ a monarchisti zasa nesúhlasili preto, že Viktor Emanuel odprisahal vernosť republikánskej ústave. Monarchistické združenie na čele so Sergiom Boschierom považuje Viktora Emanuela za zradcu a oportunistu a za pravého dediča považuje Amadea Savojského, vojvodu D‘Aosta – bratranca Viktora Emanuela. Väčšina Talianov však prijala správu pozitívne, podľa prieskumov až 70 percent ľudí súhlasí, aby sa polstoročná nevraživosť, ktorá sa spájala s osobou Viktora Emanuela III. a jeho potomkami, skončila.
Návšteva v kráľovskom paláci
Po vyhlásení výsledkov hlasovania nedobrovoľní vyhnanci vyhlásili, že si budú ctiť republikánsku ústavu. Dedič talianskeho trónu okamžite dostal telegramy od prezidenta Campiho a premiéra Amata. Pred vianocami minulého roka prišla kráľovská rodina do rodného Neapola. Návštevu narušila asi tisícka aktivistov, ktorí túto cestu považovali za provokáciu a dokonca zmarili aj pripravovanú omšu v miestnej katedrále. Počas krátkej víkendovej návštevy si však Savojskí stihli prezrieť miestnosť v kráľovskom paláci, kde sa Viktor Emanuel narodil.
„Vyvolalo to vo mne veľmi silné spomienky na detstvo,“ vravel dojatý následník. Citové pohnutie javil aj Viktorov syn Emanuel Filiberto, mladý bankár s reputáciou playboya, ktorý Taliansko ešte nikdy nevidel. Mladý muž na konci víkendu tvrdil: „Po tejto krásnej, ale krátkej návšteve som veľmi smutný, že musím Neapol opustiť.“ Emanuel Filiberto si počas pobytu kúpil v preslávenom neapolskom butiku látku na košele, ktoré si dáva šiť na mieru. Tak vraj bude mať časť krajiny svojich predkov stále pri sebe.
Exil je minulosťou
O niekoľko mesiacov nastal čas očakávanej návštevy Ríma. Tú niekoľkokrát preložili kvôli rekonvalescencii Viktora Emanuela po zranení, ktoré utrpel počas automobilových pretekov v Egypte. Situáciu využili na vlastnú propagáciu aj talianski monarchisti. Urobili „palácový prevrat“, verejne upreli následníkovi jeho trón a „zverili“ ho jeho bratancovi. Deň pred Vianocami sa však Savojskí objavili v hlavnom meste a stretli sa aj s pápežom Jánom Pavlom II. Tým definitívne potvrdili, že exil je minulosťou. Zároveň sa im však podarilo rozdeliť krajinu v názore na jej ďalšie štátoprávne usporiadanie. Monarchisti osobu Viktora Emanuela na tróne neakceptujú, občania sú za návrat kráľa, ale ako občana, nie ako panovníka. Manažéri firiem by si s urodzenými radi podali ruky, pretože vplyv Savojských vo Švajčiarsku je veľmi silný.
Viktor Emanuel sa na udalosti pozerá s nadhľadom, jeho syn Emanuel sa však vyjadril jednoznačne: „Taliansko si postupne prezrieme, žiť v ňom sa však nechystáme. Je veľmi ťažké odísť zo svojho mesta, od priateľov a práce.“
Autor: ROBERT DAVID
