Najprv sa zachvela zem, zarinčali okenné tabule. Vzápätí sa ozval tlmený výbuch, po ňom nasledovalo niekoľko ďalších. Tie už sprevádzalo neznesiteľné hučanie. Piatkové podvečerné šero v izbe rodinného domu v Kamenných Kosihách, vzdialených od epicentra výbuchu plynovodu vzdušnou čiarou asi kilometer, sa zmenilo na červenkavé svetlo. Štefan Krnáč vyšiel pred dom, aby zistil, čo sa deje. O niekoľko minút už telefonovali viacerým ľuďom z okolitých dedín známi z Maďarska, čo sa stalo, že videli žiaru.

„Zbadal som takmer dvestometrový stĺp ohňa, ktorý osvetľoval celé okolie. V záhrade domu som cítil teplo. Asi také, ako keď na jeseň pálite lístie a staré konáre a prídete veľmi blízko k ohňu,“ rozpráva pán Krnáč. Susedia pridávajú opisu dramatickosť – zem a kamene vraj dopadali až do 5–6 kilometrov vzdialených dedín. „Bratranec si priložil líce na okno, aby lepšie videl, a sklo bolo teplé,“ dodáva sused.

V sobotu ráno vyzerala vyvýšenina neďaleko Kosíh, akoby tam pristála kozmická loď. Kruh s priemerom okolo 100 metrov bol vypálený dočervena a úplne suchý. Kamene sa od tepla drobili takmer na piesok a z 50 metrov dlhého krátera trčali zvyšky rúr tranzitného plynovodu. Okolie takmer 5 metrov hlbokej jamy bolo plné zvedavcov a mechanizmov zasypávajúcich kráter.

(wm)