Peter Mederly.
FOTO – ARCHÍV
Podľa nového zákona rektor nemôže odpustiť školné, len posunúť jeho splatnosť, najviac však o dva mesiace. Nemal by mať rektor právomoc niektorým študentom z vážnych dôvodov školné odpustiť?
„Zákon umožňuje rektorovi poskytnúť v takýchto prípadoch študentovi štipendium zo štipendijného fondu vysokej školy a tým kompenzovať výdavok na školné. Ministerstvo uprednostňuje takýto prístup.“
Nedodržanie povinnosti zaplatiť školné do určeného termínu je dôvodom na vylúčenie. Platilo by to aj v prípade, že sa študent omešká len o jeden deň?
„Ak sa má nejaká platba realizovať, vždy musí byť stanovený konečný termín. V zreteľahodných prípadoch môže rektor posunúť termín zaplatenia, najviac o dva mesiace.“
Ako zákon zabráni, aby škola nepoverila vyberaním peňazí zase ďalšiu eseročku? V zákone sa píše, že vyberanie školného určí štatút vysokej školy.
„Predchádzajúci stav, keď poplatky vyberali rôzne eseročky, bol spôsobený tým, že vysoké školy školné vyberať nemohli. Toto zákon zmenil, a tým odstránil hlavný dôvod, prečo poplatky nevyberala vysoká škola. Zákon uvádza, že školné je príjmom vysokej školy.“
Nárok na pôžičku bude mať len študent prvého štúdia. Znamená to, že študenti, ktorí budú študovať na vysokej škole a zistia, že im nesedí, už na druhej pôžičku nedostanú?
„Áno, ale v týchto súvislostiach sa bude brať do úvahy len štúdium na verejných vysokých školách v Slovenskej republike.“
Môže pôžičku dostať aj študent opakujúci ročník?
„Iba ak je opakovanie ročníka z vážnych zdravotných dôvodov.“
Schválenú pôžičku dostáva študent na celú dobu štúdia, alebo o ňu musí každý rok žiadať?
„Musí o ňu žiadať každý rok.“
V dôvodovej správe sa píše, že priemerné mesačné štipendium bude 850 až 1200 korún. Nie je to málo na dnešné výdavky? Aké vysoké bude sociálne štipendium?
„Výška štipendia bude principiálne určovaná ako rozdiel hranice príjmu rozhodujúcej pre priznanie sociálneho štipendia a príjmu konkrétneho študenta. Ak bude hranica príjmu na priznanie štipendia 5400 korún, a príjem študenta 3700 korún, bude výška štipendia aspoň 1700 korún. Podľa príjmu môže byť ale aj nižšie, napríklad 800 korún.“
Podľa čoho bude Štátny pôžičkový fond určovať, či požičia študentovi 10-, 20- alebo 40-tisíc korún?
„V prvom rade sa bude zohľadňovať požiadavka študenta (teda akú pôžičku chce) a potom možnosti fondu.“
Ak bude študent súbežne študovať na dvoch školách, ako to bude s platbami školného? Platí na oboch? A môže dostať aj dve pôžičky?
„Áno, bude platiť na oboch vysokých školách, ale pôžičku môže dostať iba na jednej. Zákon garantuje študentovi ekonomické zabezpečenie jedného vysokoškolského štúdia aj bez pôžičky, takže jedna pôžička by mu mala stačiť.“
Čo si treba predstaviť pod ďalšími poplatkami za štúdium, o ktorých hovorí § 92 ods. 7 až 10?
„Ide o poplatky za prijímacie konanie, za rigorózne konanie a za vydanie niektorých, v zákone presne vymedzených dokladov.“
Ak si študent predĺži bez vážnych dôvodov štúdium, môže platiť až päťnásobok školného. Bude sa to týkať už aj študentov v školskom roku 2003/2004?
„Toto ustanovenie sa vzťahuje len na študentov prijatých po 1. apríli 2002. Dĺžka štúdia sa takýmto študentom začala počítať od septembra 2002. Teda prvé platby z dôvodu uvedeného v otázke budú najskôr v akademickom roku 2005/2006, u študenta, ktorý by študoval dve vysoké školy naraz, najskôr od roku 2004/2005.“
(or, sr)
