BRATISLAVA – Róbert Bockanič je advokátom dva a pol roka. Hovorí, že začínať od piky a ešte v Bratislave, nie je jednoduché. Na otázku, či je dôležité, aby mal advokát honosne zariadenú kanceláriu a v dobrej štvrti mesta, odpovedá: „Samozrejme. Na Slovensku je to ešte stále tak, že klient si vyberá advokáta podľa imidžu a mena. V roku 1996 som bol mesiac u jedného advokáta v Birminghame, ktorý tam bol najväčším odborníkom na trestné právo. Keby ste videli jeho kanceláriu, tak poviete, že kancelárie viacerých začínajúcich advokátov vyzerajú lepšie ako tá jeho. Pracovalo u neho 30 ľudí, ale na imidž si nepotrpel.“
Imidž advokáta zrejme ovplyvní aj to, keď zastupuje známych ľudí. Advokát by sa tým nemal chváliť. Na otázku, aký vplyv môže mať na ďalších klientov fakt, že trebárs advokát Ján Gereg zastupoval bosa Mikuláša Černáka, advokátsky koncipient Marek Benedik povedal: „Advokát sa nemôže rozhodovať pri výkone svojho povolania tak, že bude zastupovať len takých klientov, ktorí sú vo verejnosti vnímaní pozitívne. Akokoľvek je vám klient nesympatický, musíte ho obhajovať, lebo právo na právnu pomoc má. O tom hovorí zákon o advokácii.“ Podľa Benedika patrí Gereg medzi najlepších trestných obhajcov a „aj preto si ho asi Černák vybral. Medzi kolegami advokátmi to každý chápe. Inú voľbu Dr. Gereg nemal, a preto ho nikto nezatracuje. Verejnosť pritom vôbec nevie, aké bremeno ten advokát prevzal“.
Počet prípadov, na ktorých pracuje advokátska kancelária, je veľmi individuálny. Sú kancelárie s dvomi-tromi partnermi, ktoré žijú len z piatich káuz, lebo popri tom ešte zastupujú veľkú firmu. Ako nám povedal advokát, ktorý pracuje bez ďalších partnerov, za rok mal 50 prípadov. Z toho asi dve tretiny prejdú do ďalšieho kalendárneho roka ako neuzatvorené.
