BRATISLAVA – Ministerstvo spravodlivosti chcelo dosiahnuť, aby človek, ktorý sa dopustil trestného činu korupcie, nemohol byť už nikdy zapísaný do zoznamu advokátov. Novelou zákona o advokácii sa na poslednom letnom zasadaní zaoberala vláda, ministerstvo však neuspelo.
Osoba, ktorá požiada o zápis do zoznamu advokátov, musí byť bezúhonná. Podľa zákona je človek bezúhonný aj vtedy, keď bol odsúdený za úmyselný trestný čin a odsúdenie má už zahladené. Ak bolo odsúdenie za akýkoľvek trestný čin zahladené, nastáva právna fikcia bezúhonnosti.
Lipšic je sklamaný
Stali sa prípady, že ak advokátska komora odmietla zapísať právnika odsúdeného za korupčné delikty, ktorý si už odpykal trest, na súde prehrala. „Preto ešte, keď sme prezentovali národný program boja proti korupcii, sme povedali, že by sme mali zaviesť princíp nulovej tolerancie,“ povedal vedúci úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic. Podľa neho by človek, ktorý už bol právoplatne odsúdený za trestný čin spojený s korupciou, nemal nadobudnúť bezúhonnosť zahladením odsúdenia. „Nemal by mať teda možnosť sa nikdy do svojej profesie, ktorej sa spreneveril, vrátiť. A to sme navrhli v novele zákona o advokácii. Mohlo by to tak byť aj v ďalších zákonoch. Som sklamaný, ako vláda rozhodla,“ tvrdí Lipšic
Fogaš to vidí inak
Vicepremiér pre legislatívu Ľubomír Fogaš vidí vec inak: „Definícia bezúhonnosti bude znieť tak, že za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podľa výpisu z registra trestov nie staršieho ako tri mesiace.“ Fogaš sa čuduje, že Lipšic „takú osobitosť“, o akej hovorí, nenavrhol pre sudcov. Podľa Fogaša nemôže platiť iný režim pre sudcov, iný pre prokurátoroov a iný pre advokátov. „Akonáhle je trest zahladený, okrem presne stanovených výnimiek, nie je možné, aby sme sa na človeka pozerali inak. Potom popierame jeden z hlavných princípov trestného zákonodarstva.“
Drgonec: To je nehorázne
Advokát Ján Drgonec si myslí, že navrhované opatrenie ministerstva spravodlivosti bolo dobré. Na argument, že trebárs v zákone o sudcoch je bezúhonnosť definovaná užšie, ako bol návrh ministerstva, Drgonec hovorí, že je to v rozpore s vývojom práva v akomkoľvek štáte. „Náš trestný zákon bol prijatý v roku 1961, vzápätí po prijatí ústavy a proklamovaní víťazstva socializmu. Úplne prvá vec, ktorá by sa mala v trestnom práve urobiť, je zrušenie tohto trestného zákona, ktorý dnes platí v modifikovaných podobách. Stále je budovaný na báze socialistického zmýšľania. Tvrdiť teda, že niečo nie je v súlade s princípmi trestného zákona, je nehorázne.“