Severoatlantická zmluva - Washington D.C., 4. apríla 1949

Zmluvné strany tejto Zmluvy opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele
a zásady Charty Spojených národov a svoju túžbu žiť v mieri so
všetkými národmi a všetkými vládami. Sú odhodlané hájiť slobodu,
spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách
demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku. Snažia sa
podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti.
Sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie
mieru a bezpečnosti. Preto sa dohodli na tejto
Severoatlantickej zmluve:

Článok 1
Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených
národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byť
zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený
medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržia sa vo svojich
medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek
spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.

Článok 2
Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových
a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných
inštitúcií, usilovaním sa o lepšie porozumenie zásadám, na ktorých sú
tieto inštitúcie založené, a vytváraním podmienok pre stabilitu
a blahobyt. Budú sa usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej
medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku
spoluprácu medzi akýmikoľvek zmluvnými stranami alebo medzi všetkými
zmluvnými stranami.

Článok 3
Aby sa účinnejšie dosiahli ciele tejto Zmluvy, budú zmluvné strany
jednotlivo a spoločne, stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou
výpomocou udržovať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu
schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.

Článok 4
Zmluvné strany budú spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru
akejkoľvek z nich bude ohrozená územná celistvosť, politická
nezávislosť alebo bezpečnosť akejkoľvek zmluvnej strany.

Článok 5
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo
viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za
útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený
útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu
obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej
strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne
sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať
za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť
a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký
ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú
bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú
ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na
obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Článok 6 - (pozn. č. 1 pod čiarou)
Na účely článku 5 sa za ozbrojený útok na jednu alebo viac zmluvných
strán pokladá ozbrojený útok:
ú na území akejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej
Amerike, na alžírske departementy Francúzska - (pozn. č. 2 pod
čiarou), na územie Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou
akejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od
obratníka Raka;
ú na ozbrojené sily, lode alebo lietadlá akejkoľvek zo zmluvných
strán, ktoré sa nachádzajú na alebo nad ich územím alebo na akúkoľvek
oblasť v Európe, kde boli rozmiestnené vojská akejkoľvek zmluvnej
strany po dátume, kedy Severoatlantická zmluva vstúpila v platnosť
alebo v Stredozemnom mori alebo v severoatlantickej oblasti severne
od obratníka Raka.

Článok 7
Táto Zmluva sa nedotýka a nebude žiadnym spôsobom interpretovaná
akoby sa dotýkala práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú členmi
Spojených národov, vyplývajúcich z Charty, ani základnej
zodpovednosti Bezpečnostnej rady za zachovanie medzinárodného mieru
a bezpečnosti.

Článok 8
Každá zo zmluvných strán vyhlasuje, že žiadne jej súčasné platné
medzinárodné záväzky voči akejkoľvek inej zmluvnej strane alebo
akémukoľvek tretiemu štátu nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto
zmluvy, a zaväzuje sa, že neprijme žiaden medzinárodný záväzok, ktorý
by bol s touto Zmluvou v rozpore.

Článok 9
Zmluvné strany týmto zakladajú Radu, v ktorej bude každá z nich
zastúpená, aby prerokovala záležitosti týkajúce sa uplatňovania tejto
zmluvy. Rada bude organizovaná tak, aby bola schopná sa kedykoľvek
pohotovo stretnúť. Rada založí také pomocné orgány, aké môžu byť
potrebné; najmä ihneď založí obranný výbor, ktorý bude odporúčať
opatrenia potrebné na uplatňovanie článkov 3 a 5.

Článok 10
Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľného súhlasu vyzvať
akýkoľvek iný európsky štát, ktorý je schopný napomáhať rozvoju zásad
tejto Zmluvy a prispieť k bezpečnosti severoatlantickej oblasti, aby
pristúpil k tejto Zmluve. Každý takto vyzvaný štát sa môže stať
zmluvnou stranou tým, že uloží u vlády Spojených štátov amerických
svoju listinu o pristúpení. Vláda Spojených štátov amerických bude
informovať každú zo zmluvných strán o uložení každej takej listiny
o pristúpení.

Článok 11
Táto Zmluva bude ratifikovaná a jej ustanovenia budú zmluvnými
stranami plnené v súlade s ich príslušnými ústavnými postupmi.
Ratifikačné listiny budú uložené čo najskôr vládou Spojených štátov
amerických, ktorá informuje všetkých ostatných signatárov o každom
uložení. Zmluva vstúpi v platnosť medzi štátmi, ktoré ju
ratifikovali, akonáhle budú uložené ratifikačné listiny väčšiny
signatárov, vrátane ratifikačných listín Belgicka, Kanady,
Francúzska, Luxemburska, Holandska, Spojeného kráľovstva a Spojených
štátov amerických a pre ďalšie štáty zmluva nadobudne účinnosť dňom
uloženia ich ratifikačných listín - (pozn. č. 3 pod čiarou).

Článok 12
Potom, ako zmluva bude v platnosti desať rokov alebo kedykoľvek
neskôr, zmluvné strany, ak o to niektorá z nich požiada, sa poradia
o revízii Zmluvy, pričom vezmú do úvahy faktory vtedy ovplyvňujúce
mier a bezpečnosť v severoatlantickej oblasti, vrátane vývoj
všeobecných, ako aj regionálnych zmlúv uzatvorených podľa Charty
Spojených národov na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Článok 13
Po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže akákoľvek zmluvná strana
odstúpiť od zmluvy rok potom, ako predloží vláde Spojených štátov
amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy a táto podá informáciu
vládam ďalších zmluvných strán o uložení každej takej výpovede.

Článok 14
Táto zmluva, ktorej anglická a francúzska verzia sú rovnaké
hodnoverné, bude uložená v archíve vlády Spojených štátov amerických.
Riadne overené kópie odovzdá táto vláda vládam ostatných
signatárskych krajín.

--------------------
poznámky:

1. Definícia území, pre ktoré platí článok 5, bola doplnená článkom
2 Protokolu k Severoatlantickej zmluve po pristúpení Grécka
a Turecka, podpísaného 22. októbra 1951.

2. 16. januára 1963 Severoatlantická rada vzala na vedomie, že pokiaľ
ide o bývalé alžírske departementy Francúzska, stali sa príslušné
ustanovenia tejto zmluvy od 3. júla 1962 neaplikovateľnými.

3. Zmluva nadobudla platnosť 24. augusta 1949 po uložení
ratifikačných listín všetkých signatárskych štátov.