Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan nazval stretnutie malou tryznou za vyvraždenie Židov.
FOTO – AUTORKA
NITRA – „Aj keď budem o židovstve hovoriť niekoľko hodín, nikto úplne nepochopí môj vzťah k nemu,“ povedal Nitran Viktor Bohon. Pripravil výstavu vlastných fotografií židovského cintorína v nitrianskom Starom divadle, ktorú včera otvorili. Venoval ju 61. výročiu odvlečenia nitrianskych Židov do koncentračných táborov. Miesto na jej uvedenie si nevybral náhodou.
„Suterén budovy Starého divadla slúžil ako zberná medzistanica pre židov pred transportom,“ hovorí Viktor, ktorý nie je židovského vierovyznania. Pred deviatimi rokmi prežil s japonskými budhistickými mníchmi týždeň v Osvienčime. Videl rampu, vedľa ktorej ľudí vykladali na cestu smrti, krematóriá. Neďaleko stáli obytné domy a čudoval sa, ako tam ľudia môžu bývať.
„To, čo som cítil na tomto mieste, môže človek cítiť iba na miestach, kde zomreli ľudia príšernou smrťou. Taký istý pocit som mal o rok neskôr počas vojny v Bosne a Hercegovine.“
Nasledovali tri mesiace v Jeruzaleme a záujem o židovstvo sa prehlboval. Začal sa učiť hebrejčinu.
„Píšem knihu o slávnej rabínskej škole – Nitrianskej ješive. Stála na mieste dnešnej telocvične Gymnázia na Párovskej ulici. Aj tam sústreďovali Židov na transporty, z ktorých prvý sa začal počas šabatu. Hlavou školy bol rabín Unger. Z transportu ušiel so svojím synom a najlepším žiakom. Ukrývali sa vo Svoradovej jaskyni na Zobore, potom v Tatrách. Zomrel na podchladenie a hlad. Písal si denník, ktorý by som chcel získať z Nitrianskej rabínskej školy, ktorá je v štáte New York v Brooclyne,“ hovorí Viktor. Je situovaná na mieste, ktoré vidieckym charakterom pripomína nitriansky vrch Zobor.
„Je hrozné, keď niekto nenávidí príslušníkov inej národnosti. Zažívam niečo podobné. Venujem sa náboženstvu, ktoré je iné ako oficiálny katolicizmus. Pociťujem, že ľuďom chýba tolerancia. Je to ako v tej piesni, kto vytŕča z radu, odtrhnú mu hlavu,“ dodáva Viktor Bohon.
