„Stočiť sa do klbka a čítať, to bolo pre mňa v detstve vrcholné blaho,“ hovorí matka dvoch detí Alena Halová. Deti však pred knižkami dávali prednosť televízii. „Išlo mi na nervy, že najmä starší syn dokázal pozerať takmer všetko a knižky ho zaujali iba na pár minút. A máme naozaj dosť rôznych kníh: príbehy, rozprávky, cestopisy, detektívky aj encyklopédie o zvieratách, o vesmíre, o dinosauroch, autách, motorkách, o živote v moriach, čo len chcete!“

Alena svoje úsilie zvýšila, keď jej synova triedna povedala, že za zúfalú úroveň jeho diktátov môže pravdepodobne aj nedostatok čítania. Ale nedarilo sa jej. Potom dostala tip: Harry Potter vraj dokáže deti pritiahnuť nielen zajímavým príbehom, ale aj dynamikou a moderným jazykom, ktorý kultové knihy starších generácií nemajú. „Veľmi som tomu neverila, ale syn skutočne zhltol Harryho na svoje pomery veľmi rýchlo a dnes už začal čítať Toma Sawyera aj knižky Julesa Verna,“ hovorí spokojne pani Alena.

Tieto problémy riešia mnohí rodičia, niektorí si ich zrejme zapríčinili aj sami. Napríklad tým, že deťom málo čítali a ich túžbu po rozprávkach riešili iba televízorom. Na zlej situácii sa podieľa aj nedostatok času a únava. „Keď prepíname bezmyšlienkovite z programu na program a potom pozeráme hocičo, lebo ‘nič lepšie nejde‘, deti sa to od nás naučia. Pozeranie na obrazovku je pohodlnejšie ako čítanie,“ hovorí psychologička Eva Lysá.

Deti treba zoznámiť s knihami zavčasu. „Najmä vtedy, keď bolo vonku zlé počasie, dokázali sme si vytvoriť s knižkami úžasnú pohodu,“ hovorí bývalá učiteľka z materskej školy Katka Balažovičová.

„Prečítali sme si rozprávku a potom sa niekedy deti rozhodli vytvoriť si vlastnú verziu.“ Tak vznikali Červené čiapočky, kde vlk zožral všetkých vrátane horára a turistov a potom si spokojne nažíval v babkinom domku. „A deti sa naučili, že s knižkami sa môžu všelijako zabávať.“