Vlaňajšiu infláciu odhadovala na 3,5 až 4,9 percenta, ale napokon skutočnosť prognózam zodpovedala. V decembri tento interval zmenila na 3,2 až 3,8 percenta, ceny stúpli o 3,4 percenta. Rok predtým jej zasa nevyšiel upresnený odhad. V menovom programe na tento rok uvádza, že „skutočný vývoj sa (v roku 2002) od programových hodnôt odlišoval vo všetkých zložkách základnej štruktúry inflácie.“

Rozhodnutia Národnej banky v súčasnosti zaujímajú najmä finančné trhy, hoci sú často zmätené nie úplne jednoznačnými či protichodnými vyhláseniami. Banka by ale mala kroky prezentovať aj širokej verejnosti. „Verejnosti treba vysvetľovať, čo sa skrýva za infláciou. Zmyslom inflačného cielenia totiž je, aby prispela k očakávaniam spotrebiteľov a firiem, ktorí by stanovovali mzdy alebo viazali cenu produktov na očakávanú infláciu,“ hovorí analytik zo Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.

Národnej banke situáciu komplikuje niekoľko okolností. „Ovplyvňovanie inflačných očakávaní zo strany NBS cez stanovenie inflačných cieľov je na Slovensku problematické. A problematické je aj prognózovanie inflácie,“ súhlasí analytik zo spoločnosti Slávia Capital Pavol Ondriska. Na úroveň našich cien vplývajú ceny v zahraničí, kurz koruny či cenové šoky pri deregulácii cien.

Čiastočným riešením by mohla byť čistá inflácia, z ktorej by sa vylúčili pohonné látky. Teda išlo by o vývoj položiek, ktoré nemajú regulované ceny, zohľadní sa vplyv daňových úprav a vylúčené sú okrem cien benzínu a nafty aj potraviny. „Na takýto užší spotrebiteľský kôš má menová politika priamejší vplyv,“ myslí si hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.

Zvláštnosťou Národnej banky sú široké intervaly odhadov aj to, že ich určuje iba na najbližší rok. „Problémom je, že rozhodovanie sa robí hlavne na základe prítomnosti,“ hovorí Tóth. Dôvodom je podľa analytikov aj nedostatočne silná analytická kapacita, z krajín V4 je v NBS najslabšia.

Príklad inflačného cielenia v strednej Európe je podľa Tótha Česká národná banka. „Výskum aj menové rozhodnutia robia transparentnejšie. Zverejňujú aj to, ako ktorý člen bankovej rady hlasoval,“ hovorí Tóth. Európska centrálna banka podriaďuje menovú politiku inflácii, americký Fed sa pozerá aj na infláciu, aj na ekonomický rast. „My sme po vzore Európskej centrálnej banky zvolili politiku inflačného cielenia a robíme to ‘implicitne‘. Namiesto inflačných cieľov máme inflačné odhady,“ tvrdí Tóth.

Slovenská národná banka priznala, čo predtým popierala - že jej prioritou sa stal kurz. V správe o minuloročnom vývoji na finančných trhoch sa píše: „NBS čiastočne prehodnotila svoje menovo-politické priority a do popredia sa opätovne dostalo udržanie žiaducej úrovne výmenného kurzu, ktorej podpora sa uskutočnila aj formou výrazného zníženia úrokových sadzieb NBS.“

Ekonómovia už predtým upozorňovali, že inflačné cielenie Národná banka vlani potichu opustila. Podľa Ondrisku je to pochopiteľné, pretože „účinnosť menovej politiky presahuje jeden rok a široké rozpätie nemôže formulovať inflačné očakávania ekonomických subjektov, realizácia inflačného cielenia tak bola rozpačitá“.

Podľa šéfekonóma VÚB Vladimíra Zlackého je priestor na to, aby politika NBS bola transparentnejšia. „Mala by jasne povedať, aké sú ich inflačné ciele, a potom svoj úspech alebo neúspech jasne komunikovať.“