V krajine, ktorá zrodila demokraciu a ktorej civilizácia je jedným z fundamentov európskeho kultúrneho dedičstva, dnes lídri desiatich kandidátskych krajín slávnostne podpíšu prístupové zmluvy s Európskou úniou. Skončí sa tým schvaľovanie procesu rozširovania zo strany Bruselu. Na rade sú referendá v kandidátskych krajinách (s výnimkou Maďarska, Malty a Slovinska, kde už boli) a ratifikácie zmlúv v národných parlamentoch.
Ceremónia má trvať dve hodiny. Očakávajú sa historické reči, veľké slová, nekonečné úsmevy a viacnásobné prípitky. Napokon ako vždy, keď po hodinách tvrdých rokovaní, zákulisných ťahov a handlovania vystúpia európski lídri na verejnosť, pripravení na „rodinné foto“.
Proces rozširovania únie až do úplne posledného hlasovania Európskeho parlamentu odhalil limity európskeho spoločenstva aj mechanizmy, pomocou ktorých Európa a hlavne jej lídri fungujú.
Najprv tu bola veľká idea, ktorou chcela po páde Berlínskeho múru už vtedy sebahľadajúca sa Európa splatiť dlh svojim chudobnejším príbuzným. Potom prišli na rad bruselskí úradníci a ich kvóty, roky vyjednávaní, približovaní a kompromisov. Zároveň sa únia pokúšala sama zreformovať, prijala spoločnú menu a hľadala svoje miesto vo svete.
Posledné fázy rokovaní, keď už bolo jasné, kto sa stane novým členom, aspoň z pohľadu médií a verejnosti, zvrhli sa na debaty o peniazoch, ktoré únia do rozširovania investuje. Podarilo sa jej ušetriť, bude to ale navždy na rozširovanie vrhať tieň a zbaví ho poprašku výnimočnosti.
Ešte minulý týždeň bolo dnešné podpisovanie prístupových zmlúv ohrozené sporom medzi Európskym parlamentom a komisiou. Opäť išlo o peniaze a právomoci, teda veľké európske témy. Spor sa podarilo na poslednú chvíľu urovnať kompromisom, čo je ďalšie európske zaklínadlo.
Napriek všetkému, čo rozširovaniu predchádzalo, aj napriek faktu, že dnes sa začínajúci európsky summit bude zrejme viac o Iraku ako o Európe je ceremónia v Aténach odsúdená na zápis do dejín.
Aj s vedomím, že úsmevy budú po roztržkách v únii kvôli Iraku ešte umelejšie ako zvyčajne a že za zatvorenými dverami sa európska rodina zmení na skupinu hašterivcov.
Kandidáti, ktorí sa dnes zmenia na pozorovateľov, podpisujú zmluvy s organizáciou, ktorá nie je ideálna, je to však to najlepšie, čo v súčasnosti starý kontinent dokáže ponúknuť. Či to tak zostane, bude závisieť aj od nových členov.
