S európskymi lídrami aj šéfmi kandidátskych krajín sa ešte pred podpisom prístupových zmlúv stretne hlava Konventu o budúcnosti Európy Valéry Giscard D‘Estaing. Majú mu predložiť svoje návrhy k pripravovanej európskej ústave, ktorá by mala byť pripravená do konca júna.
Ide o pomerne šibeničný termín, keďže Európa nemá jasno v základných veciach - teda v rozdelení právomocí medzi jednotlivé orgány, v tom, či má mať prezidenta, či zachovať systém rotujúceho predsedníctva, kto má riadiť európsku diplomaciu, alebo kedy možno využiť právo veta.
Pri nazeraní na tento problém sa Európa rozdelila na malých a veľkých. Malí sa obávajú prílišnej koncentrácie moci v rukách veľkých (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Poľsko). Dnes ráno by mali spolu raňajkovať a zjednotiť svoje postoje, aby čelili predstave druhej strany o európskom prezidentovi.
Európa sa nedelí len na malých a veľkých, ale aj na starých a nových. Tvrdil to aspoň americký minister obrany Donald Rumsfeld a jeho politologický pokus sa celkom ujal. Odporcovia vojny - zástupcovia „starej Európy“ budú na neplánovanej dikusii o povojnovom Iraku spolu s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom presadzovať, aby sa hlavnou silou obnovy krajiny stala OSN, „noví“ budú k tejto možnosti menej otvorení. Nebude sa teda hovoriť ani tak o Iraku ako o Amerike.
Na programe summitu je aj stretnutie so štátnikmi, ktorých krajiny budú susedmi budúcej rozšírenej únie.
(mik, čtk)
