Je ťažké si predstaviť také rozloženie moci v povojnovom Iraku, ktoré by z neho urobilo ešte chudobnejšiu a nešťastnejšiu krajinu, než bola za vlády Saddáma Husajna, píše Economist. Aj napriek tomu stojí pred americkým prezidentom veľmi zložitý problém: Irackí Arabi môžu znovu začať bojovať s irackými Kurdmi. Kurdi samotní sú rozdelení na dve znepriatelené skupiny, ktoré už medzi sebou bojovali a môžu sa do toho pustiť znova. Šiiti môžu zase vyraziť proti sunnitom a zvyšky Saddámových ozbrojencov sa môžu spojiť s islamskými extrémistami a spoločne bojovať proti neveriacim votrelcom. A to všetko sa môže stať naraz. V Iraku sa podľa Economistu teraz hrá o politickú budúcnosť prezidenta Georgea W.Busha, ktorý potrebuje, aby toto politické dobrodružstvo skončilo vytvorením nového demokratického arabského štátu.
A aj napriek tomu, že Bush mal spojenca - verného britského premiéra Tonyho Blaira - na túto vojnu sa bude spomínať ako na americkú inváziu bez mandátu OSN: "Bush viac než ktorýkoľvek iný svetový líder potrebuje vyhrať mier rovnako, ako vojnu." Economist dodáva, že aj keď Bush a Blair sľúbili, že OSN bude v povojnovom Iraku hrať zásadnú úlohu, francúzskemu prezidentovi Jacquovi Chiracovi to nestačí a trvá na tom, že OSN musí obnoviť Irak sama. "Ak Bush využije OSN, aby zredukoval angažovanosť USA v povojnovom Iraku, môže tým len získať. A bolo by dobré napraviť škodu, ktorú napáchali predvojnové spory v Bezpečnostnej rade OSN. Ale nie za každú cenu," pripomína záberom Economist.
