Peter Dvorský začínal v kuchyni ako pomocná sila svojej manželky, no postupne sa vypracoval. Je síce skôr na jedenie než varenie, ale keď má čas a chuť, varí celkom rád.
Manželia PETER a MARTA DVORSKÍ.Marta Dvorská nikdy neodolá paprikášu a čomukoľvek vysmaženému a obalenému v strúhanke, operný spevák Peter Dvorský zas miluje granadír a bryndzové halušky.
,,Moja manželka ich robí najlepšie na svete. Ale dobrá je aj jej fazuľová polievka na sladko s rezancami, tekvicová a kelová omáčka. To všetko sú jedlá, ktoré uprednostňujem, na ktorých som vyrástol. Pritom, keď som bol malý, nemohol som ich ani cítiť, hoci mama bola výborná kuchárka. Varila však pre piatich, a tak nemala čas stále zisťovať, kto z nás má čo rád. No a ja, len som počul o tekvici, už som sa krútil, a od fazule mi, neviem, ako je to možné, zasa tŕpli zuby. A teraz sú to pre mňa najlepšie jedlá. Podľa mňa nie je umenie pripraviť steaky, prírodné mäso. Na to stačí, ak máte kvalitné mäso a trochu dobrého korenia. Ale uvariť chutné polievky, omáčky, to je naozaj umenie,“ hovorí Peter Dvorský.
To isté vraj možno povedať o príprave cestovín, ktoré v ich rodine tiež všetci milujú.
,,Nestačí len nasypať ich do horúcej vody a kým sa varia, ísť vedľa piť kávu. Musíte byť stále pri sporáku. Občas zamiešať, ale najmä sledovať, kedy sú presne hotové. Lebo aj desať či pätnásť sekúnd stačí, aby boli prevarené. A potom ich zase nesmiete preliať studenou vodou. Musia zostať horúce a všetky prímesi treba dať do toho istého hrnca, v ktorom sa varili. A až potom servírovať.“
Dôležité pritom vraj je – ale to sa netýka len špagiet – klásť každé teplé jedlo na teplý tanier. ,,Ako inak by mohlo byť dobré?“
Posúch a jágerek
Marta Dvorská hovorí, že sa im nikdy neprejedia ani kurčatá a ryby a dobre si pochutia napríklad aj na smotanovom posúchu.
,,Jeho príprava je celkom jednoduchá. Asi z troch téglikov smotany a z troch vajec si vymiešate polevu. Na plech dáte dosť vysoko vykysnuté cesto, ktoré polevou asi po 3 – 4 minútach pečenia natriete, potom osolíte alebo osladíte, a kto chce, pridá si na záver aj kôpor. Ide o rýchle, chutné jedlo a navyše, keď si ho nakrájate na kocky, vyzerá ako krémeš.“
A aký je ako kuchár Peter Dvorský? Vraj je skôr na jedenie než na varenie, ale keď má čas a chuť, varí celkom rád. Začínal síce ako pomocná sila svojej manželky, no postupne sa vypracoval tak, že keď býval v Amerike v apartmánoch s kuchyňou, privítal ju viackrát vlastnoručne upečenou plnenou morkou či husou. Zvlášť hrdý je však na svoj jágerek.
,,Keď chodíme na poľovačky a občas niečo ulovíme, právom poľovníka je pripraviť jágerek. No a na otázku, kto ho spraví, býva obvykle odpoveď – Dvorský. Základom je nakrájaná cibuľka, ktorá sa nechá na masti, najlepšie domácej, zružovieť. Potom sa pridá sladká a štipľavá paprika, čierne korenie, majoránka a dobre očistená pečienka z diviny pokrájaná na hrubšie krátke rezančeky. Stačí, aby sa restovala dve až tri minúty, k tomu pridáme 1 až 2 pretlačené cesnaky a odstavenú pečienku nakoniec osolíme.“
Nočné hody v opere
Má špičkový operný spevák špeciálny stravovací režim? Vraj nie. Dodržiava iba jednu zásadu. Keď večer spieva, najneskôr od 14. hodiny už neje.
,,Inak by mi jedlo tlačilo na bránicu a horšie by sa mi dýchalo. Sú však aj speváci, ktorí majú – ako ja hovorím – obrátený žalúdok. Napríklad Martin Babjak alebo taliansky kolega Giorgio Zancanaro. Išlo druhé dejstvo, mal pred sebou ťažkú áriu a v ruke držal obrovský plnený sendvič, ktorý zapíjal ľadovým pivom. Na moju otázku, ako to môže, odpovedal, že mu to robí dobre.“
Po predstavení však umelec žalúdku dopraje.
,,Nepoznám jediného kolegu, ktorý by vtedy, obvykle už po desiatej večer, nezačal jesť. A občas poriadne. Je to síce vrcholne nezdravé, ale stres a napätie si vyžadujú svoje.“
Pokiaľ ide o nápoje, pri nich sa Peter Dvorský zvlášť neobmedzuje a pokojne si dá pred predstavením hocičo studené. Aj zmrzlinu.
,,Ale len vtedy, ak nie som zadychčaný a spotený, pretože vtedy by priedušky určite utrpeli. To isté ale platí, keby som vypil niečo horúce.“
Hadia krv z Japonska
Pri rozprávaní o kulinárskych zážitkoch z ciest po svete si Marta Dvorská spomenula na svoju prvú cestu v Japonsku.
,,S Petrovými kolegami z milánskej La Scaly nás pozvali do špičkovej čínskej reštaurácie. Samé nové mištičky, nové chody – ale pre mňa to jedlo vyzeralo strašne. A tak mi aj chutilo. Obrátila som sa teda na manžela, aby objednal nejaký alkohol, lebo inak za seba neručím. Lenže v tej reštaurácii sa alkohol nepodával, a tak čašník doniesol odkiaľsi zvonka celú fľašu koňaku Remy Martin. Len čo ju otvoril a nalial mi, hneď sa ozvali ďalší kolegovia, že by chceli tiež. Fľaša začala kolovať a k nám sa už ani nevrátila. A nezabudnem ešte na jedno – na záver sa nám vrchný s ľútosťou ospravedlnil, že nám neponúkli ešte teplú hadiu krv, ale že ju nezohnali. Tým nechcem povedať, že čínska kuchyňa je zlá. Práve naopak. Len zrejme platí, že každé jedlo najviac chutí v krajine svojho pôvodu. Inde sa už prispôsobuje domácim zvykom, surovinám a výsledok nemusí byť najlepší.“
V Japonsku ochutnali aj obávanú jedovatú rybu fugu. ,,Ja surovú a Peter pečenú.“
,,Odpočítal som dve minúty, a keď manželke nič nebolo, dal som si aj ja. Je to pekné biele mäso, veľmi jemné a voňavé.“
Ryby a morské potvory sú pre oboch vždy vítanou pochúťkou. Peter Dvorský si spomína na jedlo bianchetti, ktoré si objednal v reštaurácii v talianskom Janove.
,,Sú to veľmi malé mladé rybičky, ktoré sa lovia len v určitých lokalitách a chuťovo sú výborné. Dajú sa na panvicu iba s troškou oleja, kuchár ich bleskovo poprehadzuje a sú hotové. V Španielsku sme zase jedli berselas. Vyzerajú ako paprčky z diviaka a lovia sa hlboko v mori, kde sa osekávajú zo skál. No a keď ich otvoríte, sú vynikajúce.“
Veľká noc aj s tradíciami
Aj napriek tomu, že dve dcéry už nebývajú s rodičmi v jednej domácnosti, Veľká noc sa v rodine Dvorských oslavuje naďalej. Vrátane šibačky a oblievačky.
,,Keď bol manžel chlapec, používal voňavky s kvetinovými vôňami, a preto hľadá také aj teraz. Ale kúpi vždy kvalitné, takže my tri ich používame aj po Veľkej noci.“
Kedysi si Peter Dvorský voňavky dokonca vyrábal. „Pri dome, na úbočí, sme mali v tom čase už plno fialiek. Stačilo ich natrhať, dať do fľašky s liehom, po istom čase vybrať, precediť a voňavka bola hotová.“
Veľkonočné tradície sa u Dvorských zachovávajú aj v jedlách. Základom je vždy jahňa, ktoré si kúpia celé, a pán domu ho potom starostlivo očistí a naporcuje. Kým on pripravuje stehná, manželka robí rebierka so špeciálnou plnkou. K nim pripraví šalát a nové zemiaky.
A čo Peter Dvorský odkazuje tým, čo si na baraninu a jahňacinu pre zvláštnu príchuť nevedia zvyknúť?
,,Je to iba predsudok. Keď je mäso kvalitné, zbavíte ho trpezlivo všetkého tuku a blán, a keď máte dobrý recept, niet nič lepšieho.“
A popri rybách zrejme ani zdravšieho, dodáva manželka.
