FOTO – ARCHÍV
Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst, ktorý trvá od Popolcovej stredy po Veľkonočnú nedeľu. Posledný týždeň pôstu pozná kresťanská verejnosť ako Veľký týždeň – začína sa Kvetnou nedeľou a končí sa Veľkonočnou nedeľou, čiže Veľkou nocou. Predchádza jej tzv. Trojdenie – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Aj každá zo šiestich predveľkonočných nedieľ má svoje meno a je spojená s dodržiavaním istých zvyklostí.
‹ Pôst sa začína nedeľou (Invocabit) nazývanou Čierna. Počas pôstu ženy odkladali pestrý odev a obliekali sa do čiernych šiat, plédov a záster. Menej časté býva označenie tejto nedele ako Líščia. Najmä v stredných Čechách sa traduje v tomto čase pečenie praclíkov, ktoré sa navliekali na prútiky. Koľko detí bolo v dome, toľko prútikov mamičky ozdobili praclíkmi a vešali ich na stromy.
‹Druhá nedeľa (Reminiscere) je Pražná, nazvaná podľa tradičného jedla pražmy. Je to staroslovanský pokrm pripravovaný pražením nedozretého obilia. V túto nedeľu sa vymetali komíny a vypratávalo všetko, čoho sa chceli v domácnosti zbaviť.
‹Tretiu nedeľu (Oculi) volali podľa povery Kýchavá. Koľkokrát kto kýchol, toľko rokov sa mal dožiť. Táto obyčaj odrážala strach z moru, ktorého prvé príznaky boli spojené práve s kýchaním.
‹Na štvrtú nedeľu (Laetare) bolo možné čiastočne uvoľniť pôstnu disciplínu. V cirkevnom prostredí sa to prejavuje zmenou farby rúcha – fialovú nahradili ružovou. V túto nedeľu sa družba so ženíchom vybrali na návštevu do domu, kam chceli prísť neskôr na pytačky.
‹Piata nedeľa (Judica) sa nazýva Čierna alebo Smrtná a je posledná pred Veľkou nocou. Je spojená so zahaľovaním krížov v kostoloch. V 3. a 4. storočí zdobili kríže nesúce postavu umierajúceho Krista drahými kameňmi a filigránom, a tak, aby výzdoba nerušila vážnosť pôstneho obdobia, začali ich zakrývať. V Smrtnú nedeľu sa všeobecne rozšíril zvyk vynášania smrti – Moreny, ktorý sa dodnes spája s ukončením zimy.
‹Kvetná nedeľa je poslednou nedeľou pred Veľkou nocou. Pripomína pamiatku Kristovho príchodu do Jeruzalema. Jej názov je odvodený od kvetov, ktorými Krista vítali. Do života sa tento zvyk preniesol v podobe svätenia bahniatok a ratolestí. Okrem toho si ľudia obliekali nové šaty, vymetali „neresti“ a nesmelo sa piecť.
‹Po pôstnych nedeliach prichádza Pašiový čiže Veľký týždeň – Modrý pondelok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa – vtedy sa oslavuje Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočný pondelok je spojený s radosťou, hodovaním, maľovanými vajíčkami, u nás aj šibačkou a oblievačkou.
Veľkonočné symbolyBaránok – predstavuje obeť, čiže umučeného nevinného Krista, syna Božieho.
Vajíčko – symbolizuje plodnosť, život, vzkriesenie. Je ako zamknutý hrob, v ktorom sa ukrýva život – podobenstvo so zmŕtvychvstaním Ježiša. Naši predkovia verili, že z kohútích vajec sa liahnu nadprirodzené, zväčša nebezpečné bytosti. Zvyk darovať veľkonočné vajíčko sa rozšíril z Perzie a prijali ho Židia, Egypťania, hindovia aj kresťania.
Zajačik – nikdy nespí, a preto pripomína zmŕtvychvstanie. Niekde deti veria, že v záhrade im roznáša vajíčka a čokoládu, ktorú hľadajú. Najväčšiu tradíciu má zajačik v nemecky hovoriacich krajinách. V byzantskej symbolike pripomína Krista, pretože spí s otvorenými očami.
Korbáč – spletené prútiky prinášajú šľahaním omladenie.
Oheň – zapaľuje sa na začiatku liturgie na Bielu sobotu. Od neho sa zapaľujú veľkonočné sviečky.
Kde všade žijú kresťaniaEurópa: Na západe a na juhu prevláda katolícka cirkev, v Rusku pravoslávna, v Británii a v severských krajinách protestanti.
Amerika: V Severnej, Strednej aj Južnej Amerike žijú prevažne kresťania, z toho v Južnej a Strednej najmä katolíci, v Severnej protestanti, ale aj baptisti a mnohí ďalší.
Afrika: Katolíci žijú v strednej a západnej časti kontinentu, protestanti v Južnej Afrike.
Ázia: Kresťanstvo je rozšírené najmä na Filipínach a v Indonézii. V ostatných krajinách je skôr výnimkou.
Austrália: Väčšinu územia obývajú protestanti.
Antarktída: Nemá stálych obyvateľov, a preto ani stálu vieru. Ľudia, ktorí dočasne obývajú tento kontinent, sa riadia Antarktickou zmluvou, ktorá určuje tamojšie pravidlá života.
