Traja newyorskí policajti majú teraz podobnú, ale predsa len inú úlohu. Nemusia sa preobliekať, zato na internete sa vydávajú za dospievajúce dievčatá a chlapcov. A tak si kupujú časopis Bravo, pozerajú Americký idol a počúvajú, o čom sa tínedžeri bavia. Sú to príslušníci rozširujúcej sa kriminalistickej jednotky, ktorej cieľom je stíhať potenciálne trestné činy cez internet.

Vo februári bol napríklad zatknutý rabín z New Jersey, ktorý sa pokúsil dohodnúť si schôdzku s trinásťročným dievčaťom. Dievčaťom bol v skutočnosti tridsaťdeväťročný detektív Michael Smith, ktorý si s rabínom niekoľko mesiacov chatoval v chatovacej miestnosti s názvom Milujem starších mužov. Detektív Smith sa už za čas, čo pracuje v tejto jednotke, stal odborníkom na dievčatá od jedenásť do pätnásť rokov, hoci sám dcéru v tomto veku nemá. V súčasnosti sa pohybuje v kyberpriestore pod tridsiatimi rôznymi prezývkami. Pod každou z nich sa skrýva dievča s konkrétnou podobou, vekom a dokonca aj číslom podprsenky – práve to bola jedna z vecí, ktorú chcel od „nej“ rabín vedieť. Najväčším problémom je vraj nevypadnúť z úlohy, ktorú práve detektív Smith hrá. Na to má však pomerne spoľahlivú metódu – podobu každého dievčaťa, ktoré predstavuje, si vytvára podľa niektorej svojej známej, a len sa snaží predstaviť si, ako by asi vyzerala a správala sa, keby mala približne jedenásť.

Detektív Smith na základe svojich chatovacích skúseností hovorí: „Perverzáka nájdete aj v chatovacej miestnosti týkajúcej sa Britney Spearsovej či Harryho Pottera. Na dôkaz otvára jeden z internetových chatov a vstupuje do miestnosti, kde sa mu podarilo nachytať rabína. O chvíľku naskakujú na obrazovke prvé odkazy. „Traja z piatich starších mužov sa budú so mnou rozprávať aj potom, keď napíšem, že mám trinásť alebo štrnásť rokov,“ hovorí. „Mám dvanásť,“ píše vzápätí jednému z chatujúcich. „Si veľmi mladá,“ objaví sa odpoveď. „Si doma sama?“

Aj keď tento typ tajnej policajnej práce nie je taký nebezpečný, ako vydávať sa napríklad za drogového dílera či obchodníka so zbraňami, jediný nesprávny krok môže aj tu pokaziť celé vyšetrovanie. „Zo začiatku som robil veľa chýb,“ priznáva detektív Smith. „Príliš som zdôrazňoval ženské vnady. Nie každé dievča však vyzerá ako inštruktorka aerobiku.“

Muži, s ktorými chatuje, ho občas skúšajú a pýtajú sa napríklad: Akú veľkosť nohavičiek nosíš, keď máš trinásť? Akú značku odlakovača používaš?

A tak si detektív Smith musí neustále dopĺňať vzdelanie. Naposledy študoval napríklad článok o význame umiestnenia tetovania na ženskom tele. Občas mu však táto súčasť práce ide na nervy. „Pozerať Americký idol je pre mňa naozaj trestom.“

Ak sa však chce vydávať za tínedžerku, musí vedieť aj to, že Britney je „out“ a Avril Lavigne „in“. Keď si sadne za počítač, musí úplne zabudnúť na svoju osobnosť. „Čo keď sa ma niekto spýta, aký je môj najobľúbenejší chrobák?“ hovorí. „Normálne by som automaticky odpovedal Paul McCartney, ale tušia dnešné jedenásťročné dievčatá, kto to vôbec je?“

Najťažšia otázka, akú dostal, bola, koľko je v škatuľke tampónov. „To som naozaj nevedel.“