síl v Iraku je potrebná prinajmenšom do prvých demokratických volieb a to by mohlo podľa mňa trvať asi dva roky," povedal politik, ktorého USA podľa viacerých analytikov uprednostňujú ako lídra Iraku.

Iracký politik sa tiež vyjadril k úlohe islamských náboženských politických strán v povojnovom Iraku. "Islamské (politické) strany, vrátane šíitských, majú určitú úlohu, keďže majú svojich stúpencov. Ale Iračanom nebudú vnucovať žiadnu agendu ani teokraciu," pokračoval. Správy o objavujúcich sa nárokoch náboženských vodcov a skupín na moc v niektorých mestách podľa Šalabího neohrozujú stabilitu. Sú to len prejavy vzdoru proti zosadenému prezidentovi Saddámovi Husajnovi a vyplývajú z nového pocitu slobody, ktorý Iračania prežívajú. Šalabí ďalej opakovane odmietol špekulácie, že by mal stáť v čele dočasnej irackej vlády. "V tejto chvíli nechcem hrať v Iraku politickú úlohu. Chcem sa sústrediť na vybudovanie občianskej spoločnosti a demokratických inštitúcií," povedal. Iračania prijmú ústavu, ktorá zaistí patričné zmeny v politickom vedení krajiny, dodal Šalabí.