Čitatelia dvojtýždenníka Knižná revue na druhé miesto zaradili Čučoriedkareň zosnulého Júliusa Satinského a tretiu priečku obsadili Miešanci 3b Štefana Konkola. Vydavateľstvom roka sa na základe vyplnených anketových lístkov stal Ikar. Hneď za ním nasledujú Slovart a Mladé letá.
Titul knižný debut roka si vyslúžil Polnočný denník Maxima E. Matkina. Za druhý najúspešnejší titul v tejto kategórii čitatelia označili knihu Petra Pavlaca Hra na smiech a za tretie dielo Mira Čárskeho 1872 km od mora.
Knihu roka vyhlásila Knižná revue práve na Svetový deň knihy a autorských práv, ktorého myšlienku organizácii UNESCO predložila španielska vláda podporovaná Medzinárodným združením vydavateľov (IPA). Jednomyseľne ju potom schválili všetky členské štáty. Dôvodom pre voľbu práve tohto dátumu je skutočnosť, že v rovnaký deň - 23. apríla 1616 zomreli spisovatelia Miquel de Cervantes, William Shakespeare a Inca Garcilaso de la Vega.
Oslava Svetového dňa knihy a autorských práv obracia pozornosť spoločnosti na toto komunikačné médium, ktoré napriek čoraz rafinovanejším audiovizuálnym prostriedkom komunikácie ostáva základňou aktívnej výchovy a kritického myslenia. Pripomína tiež úlohu kníh a autorského práva pri zachovaní duchovných tradícií a kultúry. Všeobecná konferencia UNESCO zvážila, že kniha bola najmocnejším činiteľom pri rozširovaní poznania a najúčinnejším prostriedkom na jeho zachovanie. Zdôraznila, že všetky hnutia na podporu ich rozširovania majú slúžiť nielen na to, aby osvietili tých, ktorí k nim majú prístup, ale tiež na rozvíjanie kolektívneho uvedomenia si kultúrnych tradícií vo svete a na inšpirovanie správania založeného na porozumení, tolerancii a dialógu.
