BRATISLAVA - Pozemky a nehnuteľnosti by sa mali v budúcnosti ohodnocovať podľa cenových máp. Uvažuje o tom ministerstvo financií. Cenové mapy majú niektoré mestá už dnes. Banská Bystrica používa cenové mapy pozemkov od roku 1996 a má ich aj Bratislava a niektoré jej mestské časti. Dodržiavajú sa najmä v Starom Meste.

„Zatiaľ je to len úvaha, ktorá je súčasťou pripravovanej daňovej reformy,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papánek. Ministerstvo podľa neho v žiadnom prípade nechce regulovať trh s nehnuteľnosťami a pozemkami - v mapách by bola určená len ich hodnota, čo najviac sa približujúca k trhovej, z ktorej by sa vypočítala sadzba dane. Za koľko by sa však pozemok skutočne predal, to by bola vec dohody kupca a predávajúceho. Momentálne existuje množstvo rôznych sadzieb dane a výnimiek z nich, podľa typu pozemku, stavby či bytu.

Dnešný systém je okrem zmätku v určovaní sadzby dane z nehnuteľnosti spojený aj s miliónovými daňovými únikmi. Cenu, na základe ktorej sa pozemky a nehnuteľnosti oceňujú, stanovuje viac ako desať rokov stará vyhláška. V mnohých prípadoch sa kupec a predajca dohodnú na trhovej sume za nehnuteľnosť či pozemok, no do zmluvy o predaji uvedú len vyhláškovú cenu, z ktorej sa vypočíta daň za predaj nehnuteľnosti. Zvyšok peňazí kupec zaplatí vlastne na čierno.

Vyhláškové ceny zneužíva aj štát - napríklad pri vyvlastňovaní vo verejnom záujem, ako je výstavba priehrad či ciest, dostali ľudia za svoje pozemky a domy sumu, za ktorú si nemohli dovoliť kúpiť porovnateľnú nehnuteľnosť.

„Cenová mapa je záväzná pre znalcov, ak sa predáva pozemok, mesto ide podľa tejto mapy, nie podľa vyhláškovej ceny,“ hovorí Pavel Oravec z Miestneho úradu v Banskej Bystrici, kde cenovú mapu používajú už sedem rokov. V meste je vyhlášková cena za meter štvorcový pozemku 800 korún, cena v cenovej mape sa pohybuje od 200 korún na okraji mesta po 3000 v centre. Pri kúpe však cena v mape nie je záväzná, predajca môže pozemok predať aj za viac peňazí.

V Bratislave sa cenová mapa pozemkov a nehnuteľností dodržiava najmä v centre. Mapa ho rozdeľuje do siedmich lokalít, v ktorých sa suma za predaj metra štvorcového pohybuje od 10-tisíc do 30-tisíc. Cena sa zvyšuje o 20 percent, ak má nehnuteľnosť výklad, a znižuje, ak ide o miestnosti v suteréne.

„Pomohlo to zrovnoprávneniu klientov, pri stanovení cien sa nestrieľalo od buka, ak sa prenajal priestor na Klariskej ulici, nemohli sme priestor v dome o štyri vchody ďalej prenajať za inú sumu. Toto pravidlo znemožňuje subjektívne posudzovanie klientov,“ povedal Milan Vajda, bývalý hovorca Starého Mesta. V prípade predaja pozemkov či nehnuteľnosti v meste je však ešte lepšie zverejniť ponuku v inzeráte, alebo vyhlásiť súťaž. Vďaka inzerátu získala Bratislava napríklad silného írskeho investora pre zónu na Pribinovej ulici, ktorý ponúkol viac ako prvotný záujemca - takmer miliardu korún.

Cenové mapy pre daňové účely využívajú napríklad aj v susednom Česku či v Nemecku. (haj)

Dnešné vyhláškové ceny