Takto vyzerajú zmluvy medzi študentmi a tretími subjektmi. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Hoci kvalitu externej formy štúdia zatiaľ nik presne neodmeral, experti v oblasti školstva sa domnievajú, že je nižšia ako pri dennom type štúdia.
Čo si o kvalite výučby myslia sami externisti?
„Prednášky ešte ako-tak ušli, ale skúšky! Kvôli každej som musela prísť do Bratislavy aj trikrát,“ sťažuje sa dnes už bývalá externistka na Ekonomickej univerzite v Bratislave. „Najprv sa osobne zapísať na skúšku, lebo telefonicky sa to nedalo, druhý raz sa osobne prísť pozrieť na nástenku, čo som dostala, lebo cez telefón to, samozrejme, nešlo a tretí raz si dať skúšku zapísať do indexu. Vždy som si musela kvôli tomu vziať v práci deň voľna a cestovať dvesto kilometrov. Keď som sa sťažovala, povedali mi: máte také isté podmienky ako všetci študenti.“
Prekážalo jej aj to, že im niektorí profesori na prednáškach nadávali do hlupákov, ktorí by sa bez platenia na štúdium nezmohli. Nakoniec ho po roku ukončila, hoci doň investovala 10 000 korún.
Na Ekonomickú univerzitu, konkrétne Fakultu podnikového manažmentu má ťažké srdce aj ďalšia študentka. „Sobotňajšie prednášky sú na 90 percent zbytočné. Až na pár výnimiek nám všetci profesori len opakujú texty zo skrípt, ktoré sami napísali. Nech nám radšej povedia, ktoré skriptá si máme naštudovať a nemusíme kvôli tomu cestovať z celého Slovenska,“ hnevá sa. Vyriešila to tak, že na niektoré, podľa nej zbytočné prednášky, nechodí. „Aj keď viem, že potom budem mať problémy pri skúškach.“
Vlado zo Zvolena študuje prvý rok odbor manažment na Univerzite Komenského. Už nie cez eseročku, ale cez Akadémiu Istropolitana. Za semester platí 15 900 korún. Na margo úrovne výučby hovorí: „Mohlo by to byť aj lepšie.“ Pripomienky má však najmä k organizácii štúdia: „Napriek tomu, že mi opätovne tvrdili, že prednášky budú len cez víkendy, nakoniec po mne chceli akési týždňové sústredenia. Vykrýval som to všelijako dovolenkami, kým sa to nedávno konečne nezmenilo.“ (sr)
