Situácia s využívaním európskych peňazí je kritická, Dzurinda začal konaťBRATISLAVA – S Európskou úniou sme rok vyjednávali o tom, koľko peňazí dostaneme po vstupe. Po summite v Kodani vyjednávači a premiér žiarili spokojnosťou – dostali sme dokonca viac, ako sme sami pôvodne žiadali.
Dnes však situácia vyzerá tak, že o tieto peniaze – na budúci rok je to 23,5 miliardy korún – prídeme vlastnou vinou. Štátna správa nie je pripravená ich čerpať a prípravy projektov meškajú.
Peniaze z únie sú viazané na prípravu projektov a ich spolufinancovanie slovenskou stranou. Hlavný problém je práve v príprave projektov pre Brusel. Je to zložitý proces, ktorý si žiada kvalitných odborníkov.
Zatiaľ sa Slovensku nepodarilo využívať ani peniaze z tých fondov, ktoré sú nám otvorené už teraz. Z predvstupového fondu PHARE 2001 „je dnes nakontrahovaných (prebehlo výberové konanie a boli uzavreté zmluvy, poz. red.) len 15 percent,“ hovorí Onno Simons, radca Delegácie Európskej komisie v Bratislave.
Zlé je to aj vo využívaní poľnohospodárskeho fondu SAPARD, kde sú zatiaľ projekty len na 20 percent zo sumy, ktorá je k dispozícii. Najlepšie využívame peniaze z fondu ISPA (doprava a životné prostredie) – takmer na 100 percent.
Na situáciu už upozorňuje aj Brusel. Hlavný vyjednávač Ján Figeľ dostal list od vyjednávača Európskej komisie Dirka Megancka, v ktorom ho upozorňuje na problémy v kontrole toku peňazí a využívania fondov na regionálny rozvoj.
Podobne varujúci list dostal aj minister pôdohospodárstva Zsolt Simon od komisára únie pre poľnohospodárstvo Franza Fischlera.
Do situácie sa včera osobne vložil premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý si pozval podpredsedu vlády Pála Csákyho, príslušných ministrov, hlavného vyjednávača Jána Figeľa a veľvyslanca Európskej komisie Erica van der Lindena. „Rozoberali sme dopodrobna fond po fonde,“ povedal premiér.
Pál Csáky dostal čas do konca mája predložiť analýzu situácie a navrhnúť riešenie. Premiér odmietol komentovať Csákyho pôsobenie a nechcel hovoriť ani o prípadných postihov zodpovedných ministrov a úradníkov. „Manažment tu je, vicepremér je zodpovedný za to, aby tí ostatní zodpovední za jednotlivé fondy si svoju zodpovednosť niesli,“ povedal.
Premiér Dzurinda tvrdí, že ešte nie je neskoro. Podľa neho je „reálny predpoklad“, že európske peniaze využijeme na 100 percent. Táto oblasť je pre vládu i preňho osobne absolútnou prioritou. „Nikdy nesmieme skĺznuť k tomu, že členstvo v Európskej únii je len o peniazoch, ale na druhej strane nie je dôvod skrývať, že je aj o peniazoch,“ povedal.
Dzurinda však priznal, že systém manažovania fondov je zle koordinovaný - jednotlivé ministerstvá a agentúry spolu nekomunikujú, ľudia majú málo informácií. „Nesmie sa stávať, že na Slovensku starosta, primátor, poslanec obecného zastupiteľstva alebo aktívny živnostník nevie, kam sa má obrátiť,“ povedal.
Problémom sú aj ľudia - za tabuľkové platy v štátnej správe nechcú kvalitní ľudia pracovať. Minister financií Ivan Mikloš by mal preto už v stredu predložiť vláde materiál, v ktorom navrhne, ako zvýšiť ľuďom na dôležitých miestach platy.
Podobný názor majú aj v Bruseli. „Je to problém organizácie a nedostatku schopných ľudí,“ hovorí Simons.
Projekty síce môže pripravovať aj súkromný sektor a samospráva, ale štátna správa má v zložitom cykle prípravy projektov kľúčovú úlohu.
Podobnú skúsenosť má aj pracovník súkromnej agentúry, ktorá pôsobí v oblasti poradenstva pre projekty, ktorý nechcel byť menovaný. „Zákon o štátnej službe je tak postavený, že vyhovuje tým, ktorí sú na ministerstvách už roky, ale odradí každého mladého, schopného a ambiciózneho. Počas dvoch rokov, čo sme pracovali na jednom projekte, sa na poste zodpovednom za jeho riadenie vystriedali traja ľudia. Všetci odišli buď do podobnej súkromnej agentúry, alebo do Bruselu,“ hovorí.
BARBORA TANCEROVÁ
