Česká športová prevaha je logická. Hoci v tejto oblasti nie je vždy pravidlom, že víťazí početnejšia, ekonomicky vyspelejšia krajina či jej časť s bohatšou kultúrnou tradíciou, v prípade Československa to tak bolo. Aj keď sme to pri triumfoch spoločnej vlajky vlastne nevnímali.
Prvé slovenské olympijské zlato v československých farbách získal boxer Július Torma, budapeštiansky rodák a maďarský repatriant v roku 1948. Športovci z českých krajov dosiahli už za prvej republiky päť prvenstiev pod piatimi kruhmi. Boli úspešnejší na každých hrách olympiády až na soulskú 1988, keď z troch prvenstiev ČSSR získali dve Slováci – chodec Jozef Pribilinec a tenista Miloš Mečíř.
Po rozdelení republiky je bilancia – Atlanta 1996 – Česko: 4 zlaté, 3 strieborné, 4 bronzové, Slovensko: 1 – 1 – 1. Sydney 2000 – Česko: 2 – 3 – 2, Slovensko: 1 – 3 – 1. Teda v podstate klasický a logický tretinový sklz Slovákov.
Šport rozhodne nie sú mechanické počty. Porovnávať obe časti bývalého spoločného štátu má význam len z pohľadu napredovania.
S Českou republikou rozhodne máme rovnaké športové priority – hokej a futbal. V zimnej kolektívnej hre dosiahli naši susedia viac ako celé Československo. Získali trikrát titul majstrov sveta po sebe a vyhrali olympiádu. Pokrok urobili aj Slováci, najmä z pohľadu zázemia v NHL. Niektoré nesporné nominačné príkoria na úkor Slovákov za totality nič nemenia na fakte – český hokej bol skvelý, slovenský ho výborne dopĺňal.
Iné je to vo futbale. Pamätáme si dlhé obdobie od roku 1968 do roku 1975, keď sa federálny titul striedal v rukách Trnavy (päť ráz) a bratislavského Slovana (trikrát). Belehradský triumf na európskom šampionáte 1976 bol väčšou zásluhou Slovákov ako čílsky 1962 českých hráčov. Česi však dokázali nadviazať na tradíciu dobrého futbalu v našich zemepisných šírkach, Slováci sa hľadajú. V súčasnosti sú susedia pred nami aj v systéme. Inak by neprestupovali naši futbalisti za Moravu, opačné prípady sú zriedkavé. Vo futbale a ešte viac v hokeji.
Slovensko zaznamenalo oproti roku 1992 straty aj v ostatných kolektívnych hrách. Lepšiu bilanciu máme iba v ženskom basketbale a vodnom póle. Pritom slovenská ženská hádzaná bola pri delení republiky lepšia a mužský basketbal prinajmenšom vyrovnaný.
V individuálnych športoch sme úctyhodne o niečo predbehli Čechov v tenise, minimálne sa vyrovnali v kanoistike. Tradične máme lepšie plávanie, hoci slovenské úspechy boli vždy výsledkami jednotlivov (Skupilová, Kozičová, Roľko, Géry v minulosti, Moravcová v súčasnosti). Naša atletika popri českej jasne zaostáva, horšie sme na tom vo väčšine odvetví.
PETER FUKATSCH
