BRATISLAVA - Vláda ani cirkvi neuvažujú, že by sa v najbližšom čase menil systém financovania cirkví. Dnešný model v tomto volebnom období zostane, mal by sa však mierne upraviť.
„Súčasný stav sa zmení, pretože už nevyhovuje ani štátu, ani cirkvám,“ povedal minister kultúry Rudolf Chmel po včerajšom rokovaní so zástupcami registrovaných cirkví a náboženských spoločností. O radikálne novom usporiadaní sa však rokovať nebude.
Dnes štát z rozpočtu prispieva na platy duchovných a financovanie ústredí cirkví. Na tento rok je pre cirkvi vyčlenených 676 miliónov, suma každý rok rastie, pretože sa zvyšuje počet duchovných, čo štát nemôže ovplyvniť.
Priemerný plat duchovného je 9500 korún, nástupný plat je dokonca nižší ako minimálna mzda. „Ja ako biskup diecézy, 40 rokov v kňazskej službe, mám plat 13 200 korún,“ prezradil novinárom banskobystrický biskup Rudolf Baláž.
Slovensko neuvažuje o zavedení cirkevnej dane, systému podobnému už fungujúcemu modelu „jedného percenta“ alebo zavedeniu „príspevku na duchovnú kultúru“, keď by sa občania mohli rozhodnúť, či prispejú na cirkvi, alebo na iný účel. Juran hovorí, že by sa tým zvýšilo daňové a odvodové zaťaženie, čo je proti vládnym zámerom.
Štát sa preto zaviaže platiť len istý stanovený počet duchovných každej cirkvi, podľa počtu veriacich, ktorí sa k nej hlásia. Upraviť financovanie cirkví zaväzuje vládu aj zmluva s Vatikánom.
Kedy zmena nastane, účastníci nespresnili. Príprava čiastkovej zmluvy so Svätou stolicou mešká. „Aj preto, že je ohromne ťažká komunikácia so zodpovednými - myslím tu aj ministrov,“ povedal Baláž. Chmela požiadal, aby zorganizoval čo najskoršie rokovanie s ministrom financií Ivanom Miklošom. „Ak sa bude dlho čakať a dá sa to na širokú a neodbornú diskusiu, tak potom vládnu v štáte klebety,“ povedal.
O odluke cirkví a štátu podľa Chmela vláda neuvažuje aj preto, že Slovensko už má zmluvu s Vatikánom, kde sa zaviazalo k istému modelu spolupráce s katolíckou cirkvou. Vnútroštátnu zmluvu má aj s ostatnými cirkvami.
Katolícka cirkev neočakáva problémy pri schvaľovaní zmluvy v parlamente. „Myslím si, že by mohla hladko prejsť,“ povedal pre SME biskup Baláž. Slovenská republika potom podľa neho bude patriť k malej skupine štátov, ktoré majú usporiadané pomery s Vatikánom. „Taký štát je považovaný za kultúrny,“ povedal.
Štát pomôže v starostlivosti o pamiatky
Štát by mal viac prispievať na starostlivosť o kultúrne pamiatky, ktoré patria cirkvám. Ich predstavitelia hovoria, že dnes je veľmi ťažké zabezpečiť z vlastných peňazí opravy a prevádzku pamiatok, čo často škodí rozvoju regiónu.
„Prichádzajú k nám do Banskej Bystrice Nemci a iní hostia, ktorí chcú vidieť farský kostol, v ktorom sú diela majstra Pavla z Levoče a iné cennosti. Kostol by mal mať človeka, ktorý ho bude celý deň strážiť. Kto ho však zaplatí? Na toto nestačia výnosy farských zbierok,“ povedal biskup Baláž.
Pomôcť riešiť podobné problémy má pripravovaný program obnovy kultúrnych pamiatok Obnovme si svoj dom. Štát podľa generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva Martina Kováča každoročne vyčlení na opravu a propagáciu 700 miliónov korún, z nich „štvrtina až tretina“ pôjde práve na sprístupnenie a ochranu sakrálnych pamiatok.
Ministerstvo kultúry aj cirkvi potvrdili, že reštitúcie cirkevného majetku sa ešte neskončili. Dôvodom je zaťaženosť súdov a tiež majetkovoprávna situácia - jednotlivé farnosti, diecézy a rehoľné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektami. „Z pozemkov patriacich našej cirkvi nám vrátili asi 70 percent, iných objektov len asi 30,“ povedal biskup Reformovanej cirkvi Gejza Erdélyi. (mar)
