literatúry.
Predstavitelia slovenskej akademickej obce i knihovníci tento „obchod“ prijímajú s nadšením.
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vladimír Báleš si myslí, že „dostať dobrú ruskú technickú literatúru nie je nezaujímavé“, aj keď v tej súčasnej sa podľa svojich slov neveľmi orientuje. Literatúru totiž nakupujú v krajinách Európskej únie.
Spomína si však, že pred niekoľkými rokmi mala ruská odborná literatúra cveng. „Robili veľmi lacné preklady do ruštiny a zároveň vydávali aj cudzojazyčnú literatúru, ktorá bola natoľko dobrá, že sme si ju kupovali,“ hovorí Báleš.
Možnosť zadarmo sa dostať ku knihám víta aj riaditeľ Centra vedecko-technických informácií Ľubomír Kucka. „Peňazí na nákup literatúry je čoraz menej,“ vysvetľuje.
Centrum sa na príprave „literárnej deblokácie“ priamo podieľalo - ministerstvu školstva navrhlo, z akých tematických oblastí by deblokované tituly mali byť. Chémia, biológia, medicína, psychológia, umenie, ale aj právo, ekonomika či politológia, hoci sa doteraz nevie, či pôjde len o literatúru z obdobia po páde komunizmu. „Chceli sme tú najnovšiu,“ hovorí Kucka.
Centrum si všetky knihy nenechá, ale ich časť rozdelí medzi knižnice, ktoré o ne budú mať záujem. Valéria Závadská zo Štátnej vedeckej knižnice v Prešove si myslí, že knihy by si svojich čitateľov našli, čo si pamätá, „žiadali si aj literatúru v azbuke“. Ruština by tak podľa nej nemusela byť prekážkou, zato mladším knihovníkom, ktorí sa po rusky už neučili, vraj vybavovanie výpožičiek narobilo nemalé problémy.
Ani Báleš nie je proti osudu ruštiny u nás skeptický. Aj preto, že keď bol ešte dekanom Chemicko-technologickej fakulty, sami študenti ho požiadali, aby na fakulte zaviedol výučbu ruštiny a on im vyhovel. (joč)
