Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer prichádza na stretnutie ministrov zahraničných vecí bez kravát. FOTO - REUTERS
Desať budúcich členských krajín sa vôbec prvýkrát zúčastňuje na celom programe ministerskej schôdzky EÚ v úlohe aktívnych pozorovateľov. Tento štatút získalo Slovensko a ďalších deväť krajín podpisom zmluvy o pristúpení k únii 16. apríla v Aténach.
Schôdzka má dokázať, že Európa je schopná sformulovať spoločné stanoviská k zahraničnopolitickým otázkam. To sa jej v ostatných mesiacoch, ako ukázala iracká kríza či nová obranná iniciatíva Nemecka, Francúzska, Belgicka a Luxemburska, nie príliš darilo.
Významným bodom debaty dvadsiatich piatich najvyšších európskych diplomatov bude aj zapojenie únie do obnovy Iraku. Doteraz je skôr rozpačité aj pre európske nezhody o tom, kto by mal obnovu krajiny riadiť. Ministri by mali hovoriť aj o Blízkom východe.
V neformálnej atmosfére a bez povinnosti formulovať oficiálne vyhlásenie budú šéfovia diplomacií dvadsať päťky hovoriť až do dnes aj o vzťahoch s USA a posilnení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Neformálne schôdzky ministrov zahraničia sa konajú dvakrát ročne a v bruselskom žargóne sa im hovorí „gymnich“ podľa nemeckého mestečka, kde sa takéto stretnutie „bez kravát“ konalo prvýkrát. Napriek neformálnosti možno očakávať ostré výmeny názorov medzi podporovateľmi a odporcami americkej vojenskej akcie v Iraku.
Neformálny charakter chcelo grécke predsedníctvo potvrdiť dnešnou plavbou z Rodosu na najvýchodnejší grécky ostrov Kastellorizo, kde sa k 25 ministrom pripoja kolegovia z Turecka, Bulharska a Rumunska.
Prizvanie Turecka sa vníma ako významný signál pre krajinu, ktorá je pre nedostatky v demokracii z procesu rozširovania únie nateraz vylúčená. (tasr, mik)
