Vyše polstoročný spor sa začal v roku 1940, keď na základe tajnej dohody Hitler prepustil Stalinovi územie Moldavska, ktoré bolo dovtedy súčasťou Rumunska.
Rumunsko oficiálne nežiada opätovné pripojenie Moldavska, ktoré sa medzitým stalo nezávislým štátom. Mnohí Rumuni aj tak pokladajú územie Moldavska za svoje. Okrem historických argumentov spomínajú jazyk: pre dve tretiny Moldavcov je prvým jazykom rumunčina. Bukurešť však na Moskvu dôrazne nalieha, aby vrátila štátne zlaté rezervy a cennosti v súhrnnej hodnote okolo troch miliárd dolárov, ktoré pred druhou svetovou vojnou preniesli do Moskvy. Rusi sa však bránia tvrdením, že zlato si nechali za dodávky zbraní, ktoré Rumuni nikdy nezaplatili.
Zatiaľ súhlasili len s ustanovením vyšetrovacej komisie. Na riešenie tejto otázky budú potrebovať osobitnú zmluvu.
Päťmiliónové Moldavsko, stlačené medzi veľké Rumunsko a obrovské Rusko, je jednou z najchudobnejších krajín Európy. Komunistický prezident Voronin ju hrdo nazýva „Kubou Európy“, hlása budovanie „moderného socializmu“ a „zblíženie sa s Ruskom“. To sa páči hlavne separatistickej Transdnesterskej oblasti obývanej Rusmi a Ukrajincami, kde sa sústreďuje väčšina priemyslu, ako aj staré sklady sovietskych zbraní.
Rusi však vedia, že pripojenie Moldavska je nepravdepodobné. Rumuni zase počítajú s tým, že Moldavsko ako krajina tesne pred úplným ekonomickým krachom bude musieť hľadať tútora. Moldavci si za päťdesiat rokov sovietskej existencie a trinásť rokov komplikovanej nezávislosti utvorili svoju vlastnú identitu. A tú, spolu s celou ekonomikou krajiny, drží nad vodou artikel, po ktorom túžia tak Rusi, ako aj Rumuni - slávne moldavské víno.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
