BANSKÁ BYSTRICA - Systémy sociálneho zabezpečenia na Slovensku a v Česku sú podobné, no v Česku aj napriek jeho neoddeleniu od štátneho rozpočtu pracuje systém efektívnejšie. Odvody sú tam nižšie, úspešnosť ich výberu je vyššia, priemerný dôchodok je vyšší v absolútnom vyjadrení, ako aj v pomere k priemernej mzde. Porovnaním systémov sociálneho zabezpečenia na Slovensku a v Česku sa zaoberal Ján Dovec z Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.
Výška odvodov v pomere k vymeriavaciemu základu je v Česku o 2,8 percentuálneho bodu nižšia ako u nás. Úspešnosť výberu poistného je tam od roku 1997 trvalo vyššia o tri až päť bodov v porovnaní so Slovenskom, pritom v roku 2001 dosahovala slovenská úroveň 93,6 percenta, kým v Česku to bolo 98,4 percenta. Česká správa sociálneho zabezpečenia vykazuje síce výrazne vyššie pohľadávky ako slovenská Sociálna poisťovňa, ale dynamiku ich rastu má nižšiu. Českej správe stúpli pohľadávky v rokoch 1996 až 2001 z 22 miliárd na 60,6 miliardy českých korún, kým na Slovensku vzrástli zo 4,6 miliardy na 34,8 miliardy korún.
Na študentskom fóre bol predstavený aj francúzsky dôchodkový systém, ktorý je postavený na existencii dôchodkových fondov profesijných skupín, ako napríklad zamestnancov súkromného sektora, verejného sektora, nezávislých pracujúcich, umelcov, poľnohospodárskych pracovníkov, skupín energetikov, atď.
Na Slovensku majú špecifické sociálne zabezpečenie len zamestnanci silových zložiek - hlavne policajti a profesionálni vojaci. Keď vláda schvaľovala koncepciu penzijnej reformy, predstavitelia rezortov obrany a vnútra dali ihneď najavo, nech s nimi reformátori nepočítajú. Silové zložky majú priebežne financované dôchodkové fondy. Ich deficit však vykrýva štátny rozpočet z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Najväčší dôchodkový deficit vytvára armáda, ktorá teraz prebieha reštrukturalizáciou a uvoľnuje dôstojníkov do penzií. (sita)
