Na 1. mája šíril Castro strach a demonštroval svoju silu. FOTO – TASR

Fidel Castro úspešne pokračuje vo svojom ťažení proti vlastnému národu. Zo všetkých strán sa dnes na Kubáncov valí propaganda o blízkom vojenskom útoku Spojených štátov proti „ostrovu slobody“. V atmosfére strachu, ktorá v krajine vládne, drží Castro v šachu všetkých, ktorí by sa odvážili spochybniť jeho socialistickú revolúciu. Kritikov už neostalo veľa. Takmer 80 z nich nedávno zatkol a uväznil na neobvykle vysoké tresty, ktoré sa v podmienkach kubánskych väzníc rovnajú takmer trestu smrti.

Opozícia stratila rok

Posledný hon na disidentov bol zacielený presne. „Zatkli takmer celé vedenie hnutia a štyridsaťdva regionálnych koordinátorov projektu Varela. K tomu treba pripočítať ďalších jedenásť koordinátorov, zatknutých niekoľko týždňov pred touto nevídanou vlnou represií,“ napísal pre český týždenník Respekt Oswaldo Payá, predseda Kresťanského hnutia oslobodenia a neformálny vodca projektu Varela. Samotného Payu zrejme pred väzenskými múrmi zachránilo iba vyznamenanie Európskeho parlamentu a pozornosť sveta, ktorej sa mu dostalo ako kandidátovi na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier.

Projekt Varela bol doteraz najúspešnejším pokusom opozície ohroziť Castra, ktorý je pri moci od roku 1959. Petičná akcia, ktorá požadovala vypísanie referenda o zavedení základných občianskych slobôd, sa opierala o súčasnú kubánsku ústavu a bola úspešná. Jej organizátorom sa podarilo zozbierať viac ako potrebných desaťtisíc podpisov.

„Castro zistil, že veľa ľudí sa zbavilo strachu. Pre nomenklatúru a pre komunistov je najdôležitejšie, aby mali ľudia strach. Keď sa ľudia strachu zbavia, oni stratia moc,“ povedal pre SME Payá, keď v januári navštívil aj Slovensko.

Najvýraznejšie tváre projektu Varela dnes sedia vo väzení. „Castrovi sa podarilo rozbiť opozíciu a vrátiť ju o jeden rok naspäť,“ povedal pre SME Milan Nič z nadácie Pontis.

Castro demonštruje silu

Po tom, čo Castro ochromil disidentské hnutie, sústredil sa na upevnenie svojho postavenia v krajine, v ktorej sa šíri nespokojnosť. Na svetovú kritiku, ktorú posledná vlna represií vyvolala, šikovne zmobilizoval vplyvné osobnosti. Najprv sa ho zastalo 27 známych kubánskych intelektuálov a umelcov a cez víkend na jeho obranu vystúpilo viac než 160 zahraničných umelcov a intelektuálov, vrátane držiteľa Nobelovej ceny za mier a Castrovho dlhoročného priateľa Gabriela Garcíu Márqueza. Mnohí z nich síce odsúdili masové zatýkanie, varujú ale pred možnou americkou inváziou na Kubu.

Sám Castro potom demonštroval svoje neotrasiteľné postavenie na prvomájovej demonštrácii. Na Námestí revolúcie v Havane pred takmer miliónovým davom hovoril o americkom útoku ako o hotovej veci. „Nechceme, aby bola preliata krv Kubáncov a amerických občanov,“ povedal. „Možno by to bol posledný fašistický útok tejto vlády (Bushovej).“

Všetkým, ktorí by sa chceli postaviť proti nemu, vyslal vodca jasné posolstvo: každá kritika slúži Washingtonu ako zámienka na inváziu, a preto s oponentmi nebude mať komunistický režim zľutovanie. „Nechceme tých, ktorí podľa nášho názoru nespravodlivo napádajú Kubu. Jedného dňa budú trpieť nekonečným smútkom, keď naše mestá budú zničené a naše deti a matky, ženy a muži, mladí aj starí budú roztrhaní neofašistickými bombami.“

Washington chce pritvrdiť

Hoci je vojenský útok na Kubu podľa irackého vzoru ťažko predstaviteľný, súčasný Washington nie je na diktatúry a diktátorov naladený. Minister zahraničných vecí Colin Powell vyhlásil, že USA prehodnotia svoju politiku voči Kube.

Podľa amerických médií chce Washington zakázať prevody peňazí na Kubu a prísne obmedziť priame lety.

Bushovu vládu môže Castro právom považovať za jedného zo svojich najtvrdších oponentov. Vo Washingtone sedí na významných vládnych postoch takmer tridsať Američanov kubánskeho pôvodu, ktorí majú vplyv na Bushove rozhodnutia a netaja sa svojou averziou voči kubánskemu vodcovi.

Castro potrebuje EÚ

Zlou správou by pre Castra mohla byť reakcia Európskej únie. Únia je najväčším obchodným partnerom Kuby a najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií, nehovoriac o takmer dvoch miliónoch turistov ročne z jej členských krajín.

Európska únia razí od roku 1996 cestu konštruktívneho politického dialógu. Snaží sa o mierový prechod k pluralistickej spoločnosti, o dodržiavanie ľudských práv a zlepšenie životných podmienok Kubáncov. Krajinu k tomu motivuje ekonomickou pomocou, ktorá vôbec nie je zanedbateľná. Od roku 1993 poskytla únia Kube asi 145 miliónov eur.

Momentálne je pre Castra najväčším magnetom Dohoda z Cotonu, politická a obchodná zmluva určená pre Afriku a krajiny karibskej a tichomorskej oblasti. Kuba je jedinou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá nemá dohodu o hospodárskej spolupráci s EÚ. Po nedávnej vlne represálií sa však únia rozhodla zmraziť rokovania o pristúpení, čo bude mať pre ostrov ekonomické následky.

Navyše Taliansko, ktoré 1. júla preberá predsedníctvo, chce predložiť návrh na uvalenie hospodárskych sankcií na Kubu.

To by pre Havanu znamenalo vážnu ekonomickú i politickú izoláciu. (mim)

KTO JE KTO

Začiatkom apríla sa na Kube skončili súdne procesy so 75 disidentami, ktorí boli dohromady odsúdení na 1454 rokov. Sú medzi nimi známe tváre disidentov, ale aj neznáme mená. Ich príbehy, ktoré nedávno uverejnil český týždenník Respekt, dokazujú, že Castro sa začína báť všetkých.

HÉCTOR PALACIOS, 25 rokov väzenia

Šéf mimovládneho, ale Castrom tolerovaného Strediska sociálnych štúdií a jeden z iniciátorov projektu Varela. Po tom, čo sa minulý rok podarilo vyzbierať potrebných desaťtisíc podpisov na to, aby mohli komunistický parlament požiadať o vypísanie referenda, Palacios rozprával o zastrašovaní zo strany vlády. „Nakoniec sa nám aj tak podarilo získať podpisy. Aj my Kubánci máme právo na vytváranie zákonov,“ povedal.

RAÚL RIVERO, 20 rokov väzenia

Medzinárodne známy novinár a šéf spravodajskej agentúry Cuba Press. Ako povedala jeho manželka Blanca výška trestu sa v jeho prípade rovná doživotiu, pretože jej manžel je vážne chorý. Spolu s ďalšími novinármi pripravoval vydanie prvého nezávislého časopisu.

MARTHA BEATRIZ ROQUEOVÁ, 25 rokov väzenia

Ekonómka a členka parlamentu pre posilnenie občianskej spoločnosti, je autorkou štúdie o hospodárskej situácii na Kube, v ktorej navrhla niekoľko politických a ekonomických reforiem. Pôvodne mala dostať doživotný trest, pretože navštívila amerického diplomata Jamesa Casona, vedúceho Sekcie amerických záujmov na Kube v jeho dome a viackrát sa vyslovila za pokojnú zmenu režimu na Kube.

OMAR SALUDEZ, 27 rokov väzenia

Fotograf a novinár. Od polovice 90. rokov začal fotiť, neskôr aj písať pre exilové časopisy v Miami. Podľa týždenníka Respekt, pre ktorý tiež písal, nemal doteraz väčšie problémy s políciou. Udržiaval každodenné kontakty s Oswaldom Payom a ďalšími disidentami. Sledovala ho tajná polícia, nemával však domové prehliadky, ani výsluchy. Ako v prípade mnohých iných odsúdených disidentov znamená jeho odsúdenie pohromu pre manželku a dve malé deti. Rodina nemá stály príjem a žila hlavne z neistých honorárov z cudziny, či podpory Omarovho brata v Nemecku.

LIBRADO GARCÍA

Neznámy oponent režimu z mestečka Camajuání v strednej časti ostrova. Ako technik v cukrovare stratil prácu a žil vďaka podpore z cudziny. Na začiatku 90. rokov si doma otvoril malú knižnicu s asi tisíckou kníh. „Castro vtedy verejne vyhlasoval, že verejné knižnice len nemajú peniaze, aby si knihy kúpili. Tak som sa rozhodol, že založím knižnicu a zoženiem ich,“ povedal minulý rok. Neskôr usporiadal literárne súťaže, na ktoré sa raz za rok schádzali autori z celej Kuby. Minulý rok ho polícia zatkla, aby súťaž prekazila. Do skutočnej opozičnej práce sa zapojil ako koordinátor projektu Varela. Zhromaždil okolo seba niekoľko ľudí, ktorí v okolí úspešne zbierali podpisy. (mim)