Vstup Slovenska do Európskej únie je vážna vec. Preto prekvapuje, ako málo vedia slovenskí občania o tomto spolku, ktorému odovzdáme časť našej štátnej suverenity. Nateraz im zrejme stačí poznanie, že sa staneme členom elitného klubu bohatých krajín a že tieto bohaté krajiny nám ponúkajú peniaze na regionálny rozvoj a dali nám garancie, aby sme po vstupe zo spoločnej kasy dostali viac, ako do nej dáme. Toto málo im stačí na vieru v krajšie zajtrajšky a plnšie peňaženky.
Všetci tiež vedia, že Európska únia nie je rozprávkovou krajinou, ale má veľa problémov. Vedia aj to, že aj náš vstup do únie budú sprevádzať komplikácie, a preto volajú po kritike. Vzniká dojem, akoby dopyt existoval, ale ponuka za ním zaostávala. Príčinou tejto nerovnováhy však nie je len zlyhanie ponuky.
Dnes sa kritika Európskej únie obmedzuje na krátkodobý časový horizont tesne po našom vstupe. Jeho negatíva médiá opakujú ako pokazená platňa nárast cien a životných nákladov, zánik niektorých slovenských firiem z dôvodu ich nedostatočnej konkurencieschopnosti, diskriminácia slovenských občanov na európskom trhu práce. To však nie je kritika, to sú fakty a dôsledky politických dohôd a ekonomických zákonov.
Každý, kto pozná fungovanie inštitucionálnych mechanizmov a jednotlivých politík únie a kriticky o poznanom premýšľa v pojmoch politickej a ekonomickej teórie, musí dospieť prinajmenšom k pochybnostiam. Niekoľko žurnalistov a analytikov skutočne kritizuje. Hovoria o rozhodovaní európskych inštitúcií bez dostatočnej legitimity, o otáznom zmysle a fungovaní spoločnej poľnohospodárskej a regionálnej politiky. Hovoria a píšu tiež o zlyhávajúcom európskom sociálnom modeli, o krehkých základoch európskej menovej únie, snažia sa definovať kompetencie, ktoré by Brusel vykonávať mal a naopak, ktoré musia ostať na národnej úrovni.
Kritizujúci si však od verejnosti okamžite vyslúžia nálepku radikálov a euroskeptikov a teda zo svojej definície zaujatých nositeľov predsudkov a navyše nepriateľov črtajúceho sa blahobytu slovenského občana. Kritickej reflexie na európsku tému nebola doteraz schopná ani naša politická scéna.
Z bahna servilnosti však nedávno zasvietil lúč. Slovenskí kresťanskí demokrati si dovolili uvažovať o zachovaní národnej meny a kompetenciách, ktoré máme odovzdať Bruselu. Celá politická elita ich pohotovo vyhlásila za nespoľahlivé elementy hazardujúce s našou budúcnosťou. Verejnú mienku v tomto smere zasa masíruje televízna slúžka nového občana. Na skutočnú kritiku nie je pripravená nielen verejnosť, ale ani politická elita.
Ponuka nezlyhala, chyba je v kvalite dopytu.
Autor: IVAN RONČÁK(Autor je politológom a publicistom)
