Viedeň 5. mája (TASR) - Cesta k prijatiu eura bude počas nasledujúcich rokoch najväčšou výzvou krajín strednej a východnej Európy aj napriek tomu, že dynamika ich hospodárstiev bude naďalej na silnej úrovni. Uviedla to dnes na výročnej konferencii Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v Taškente hlavná ekonómka Bank Austria Creditanstalt Marianne Kager.
Podľa nej noví členovia z dôvodu sociálnej a politickej konsolidácie budú spĺňať maastrichtské kritériá a budú môcť prijať euro najskôr v rokoch 2007/2008. V záujme dodržania pravidiel Paktu stability a rastu EÚ budú krajiny strednej Európy musieť výrazne znížiť rozpočtové deficity, ktoré sú veľmi vysoké predovšetkým v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku. V prvom prípade rozpočtový deficit dosahuje 6,5 % z HDP, v druhom 7,2 %. Maďarsko má najvyšší rozpočtový deficit - 9,6 % z HDP. V priemere rozpočtový deficit v ôsmich kandidátskych krajinách predstavoval v minulom roku 6 % z HDP. Maximálna prípustná hranica podľa Paktu EÚ je 3 % z HDP.
Pre kandidátske krajiny bude veľkou výzvou i využívanie a spolufinancovanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ ako i vytvorenie celej rady nových inštitúcií, ktoré napríklad súvisia s dodržiavaním Schengenskej dohody a pod.
Z vysokého ekonomického rastu kandidátskych krajín by mala po ich vstupe v roku 2004 profitovať celá EÚ. V tomto roku ekonomiky 9 kandidátskych krajín v priemere vzrastú o 3 %, v budúcom roku o 3,6 %, čo je zhruba dvojnásobok ekonomického rastu v starých členských krajinách.
Ďalší vývoj krajin strednej a východnej Európy bude závisieť od rozsahu investícií, ktoré budú plynúť do tohto regiónu. Podľa prognóz by hybnou silou rastu mal v 1. polroku ostať rast spotreby. Najdynamickejší rast spotreby sa odhaduje v Česku a Maďarsku, kde došlo k zvýšeniu miezd a registrujú tam nízku infláciu.
Na Slovenku, v Poľsku a Slovinsku spotreba v prvých troch mesiacoch roka stagnovala.
