Pri známkovaní maturitná komisia nehodnotí len odpoveď žiaka, ale berie do úvahy aj jeho prospech počas štúdia. FOTO SME -PAVOL MAJER
Jedným z dôvodov, prečo sa im nezdala ťažká, bola jej neobjektívnosť. Sami učitelia priznávajú, že výsledná známka skúšky nie je ovplyvnená len odpoveďou na maturite, ale aj známkami žiaka počas štyroch rokov štúdia.
Tak sa môže stať, že napríklad trojkár, ktorý na maturitnú otázku odpovie len veľmi slabo, dostane štvorku, hoci mu hrozí päťka: „Keď sa tu štyri roky trápia a neučia sa najhoršie, bolo by škoda, keby nezmaturovali,“ hovoria učitelia.
Podobne je to aj s jednotkárom - ak má počas celého štúdia jednotky, a na maturite odpovedá na trojku, učiteľ radšej privrie oči a dá mu dvojku, odôvodňujúc to tvrdením, že žiak to vie, len je proste v strese.
Podľa skúseností učiteľov sa však napríklad veľmi ťažko presadí, aby jednotku dostal trojkár-štvorkár. „Musíme prihliadať na známky počas celého štúdia. Inak by to nebolo celkom objektívne - celé štúdium mu nešlo a teraz mu možno akurát len sadla otázka,“ povedali SME na ZSŠ elektrotechnickej v Bratislave. Vylepšenie o jeden stupeň je totiž bez problémov, vylepšenie o dva stupne však už učitelia musia písomne zdôvodňovať.
Takéto hodnotenie by mal odbúrať nový systém maturít - nebude záležať na tom, aké vedomosti žiak dosahoval počas štúdia, ale na tom, na akú známku urobil test.
Podľa toho, ako dopadli doterajšie Monitory, sa predpokladá, že žiaci budú mať na maturitnom vysvedčení o niečo horšie známky ako doteraz. Odborníci to však pokladajú za správne, pretože doterajšie maturitné vysvedčenia sú často len formálne. „Dnes nenájdete nikoho, kto by mal z maturity priemer napríklad tri,“ hovoria v Štátnom pedagogickom ústave. To by sa po novom malo zmeniť.
Podľa odborníkov však bude existovať akési prechodné obdobie, keď sa na výsledky externej časti maturít, teda jednotného testu, nebude až tak tvrdo prihliadať. Jeho výsledky budú len odporúčaním, až neskôr sa začnú písať aj do vysvedčení. (sr)
