BRATISLAVA – Horúčavy, ktoré prišli po povodniach, môžu spôsobiť ďalšie katastrofy. Epidémie, premnoženie komárov, infekcie prenášané potkanmi, problémy s pitnou vodou, nánosy bahna na poliach. Ľuďom žijúcim v zaplavených oblastiach sa zo dňa na deň na dlhé obdobie zmení život.
Škody ešte nie sú kompletne vyčíslené, ale z regiónov už prichádzajú predbežné čísla siahajúce do desiatok až stoviek miliónov. O obrovských škodách hovoria poľnohospodári a môže sa stať, že sa skomplikuje aj situácia s pôdou.
„Na pôdu sa môžu naniesť rôzne nečistoty, ktoré boli niekde v okolí na skládkach. To sa stalo predvlani na Myjave. Povodeň môže naplaviť na pôdu aj vhodný materiál a zúrodniť ju, ale môže sa stať aj opak. Všetko závisí od miesta, v ktorom voda zaliala okolie,“ hovorí riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Pavol Bielek. „V každom prípade môže do pôdy počas povodní nasiaknuť veľa vody, čo môže byť potenciálom pre rastliny na dosť dlhé obdobie. Problém je, že po povodni obyčajne kultúrne rastliny na poliach nie sú. Je to veľmi komplikované a všetko závisí od konkrétnych podmienok.“
Meteorológovia zvyknú hovoriť, že škody spôsobené extrémami počasia sú v médiách prezentované podľa aktuálnej situácie – ak je nedostatok zrážok, verejnosť je zaplavovaná katastrofickými scenármi o premene krajiny na púšť, ak, naopak, veľa prší, píše sa o obrovských povodniach s apokalyptickými rozmermi.
Klimatológovia a hydrológovia dlho upozorňujú, že oblasti Slovenska môžu za určitých okolností trpieť rovnako suchom, ako aj povodňami. Hrozba povodní je stále rovnako akútna a aktuálna ako výskyt katastrofálneho sucha.
RICHARD FILIPKO
