Moderátorka Petra Bernasovská, alias Dalila, má rada kuchynskú techniku. Chystá sa naprogramovať mikrovlnku tak, aby ju ráno čakal čerstvo upečený chlieb.
,,Celkom jednoducho. Cesto som nechala cez noc vykysnúť, ráno dala do trúby, a chlieb, ešte horúci, išiel na stôl.“
Teraz Petra Bernasovská dokonca uvažuje, že to s ním skúsi aj v mikrovlnke.
,,Mám totiž takú, v ktorej sa dá naprogramovať čas, kedy začne pracovať. Takže sa už teším, ako si ju nastavím na ráno a len čo sa zobudím, z kuchyne mi bude voňať chlebík.“
Vymýšľanie Petru Bernasovskú teší. Varenie pre ňu nie je povinnosťou, ale vítaným relaxom. Pozitívny vzťah k vareniu však vznikal postupne.
,,Naša mama nebola prísna, so sestrou sme nemuseli v kuchyni skoro vôbec pomáhať. Preto som sa k vareniu dostala, až keď som sa osamostatnila a získala vlastný byt.“
Pomoc do Prahy
Ako najlepší pomocníci sa jej osvedčili kuchárske knihy.
,,Najmä Slovenská kuchárka. Darovala mi ju stará mama, keď som bola ešte dieťa. Vtedy som ju, pochopiteľne, nevedela oceniť. Sú v nej recepty na tie najobyčajnejšie jedlá. Človek ich varí najčastejšie, ale v kuchárkach, kde sú jedlá od výmyslu sveta, ich obvykle nenájdete.“
Zíde sa však aj pomoc od mamy.
,,Vždy mi vie odpovedať. Sestra jej volá až z Prahy, kde teraz žije.“
Dnes Petru Bernasovskú zastupuje pri varení dosť často manžel. Lebo 15-mesačná Johanka svoju mamu zamestnáva na plný úväzok.
,,Vôbec to nevadí, varí totiž vynikajúco. Obaja máme radi ľahšie jedlá. Cestoviny, v lete veľa zeleniny, šaláty. Keď nám však prídu rodičia, chceme sa ukázať a pripravíme nejaké prekvapenie. Napríklad, rôzne soté, mäská s omáčkami. Na Veľkú noc sme mali jahňacinu a často robíme divinu – tá nám chutí všetkým.“
Občas treba zhrešiť
Petra Bernasovská vie, že manželovi urobí radosť s cestovinami či inými jedlami talianskej kuchyne. Ona sama sa poteší granadíru, kelovému prívarku alebo cesnakovým koláčikom z lístkového cesta.
,,Kupujem ich v našich potravinách, dávam si ich na obed ku káve. Johanka totiž práve vtedy spí a ja mám jediné dve voľné hodiny, aby som si cez deň trochu oddýchla a prečítala aspoň noviny.“
A čo na stole mať nemusí?
,,Vnútornosti, držkovú polievku. Nevyhľadávam ani hovädzie mäso a dukátové buchtičky, ktoré sú pre mňa príliš sýte a ťažké.“
Petra v podstate dodržuje pravidlá zdravej výživy. Neznamená to však, že by si niekedy nedala i pečenú kačku alebo sviečkovú s knedľami.
,,Občas treba zhrešiť. Výčitky svedomia sú zbytočné. Treba si tie chvíle vychutnať.“
Dlhšie diéty vraj nikdy nedržala.
,,Zvyčajne sú jednostranné a nedávajú telu všetky živiny, ktoré potrebuje. Dôležitejšie je jesť nízkokalorické potraviny, menšie porcie a podobne.“
Dvadsať kíl, ktoré jej zostali po Johankinom pôrode, dokázala bez akejkoľvek diéty zhodiť už za tri mesiace.
,,Samozrejme, niečo išlo dole samo a veľa som tiež kojila. No dôsledne som vynechala chlieb a sladkosti.“
Káva do postele
Ráno sa Petra nezaobíde bez kávy s mliekom a rožka či kúska chleba s ,,niečím“. Kedysi dokonca pripravovala pre manžela i raňajky do postele, ale odkedy je na svete Johanka, akosi niet času.
,,Niektoré dni urobí tú kávu zasa on mne. Navyše, o šiestej ráno s Johankou vstane, obriadi ju a ja si môžem ešte hodinku pospať. Som mu za to nenormálne vďačná. Znamená to pre mňa viac, ako keby mi dal kyticu ruží.“
Desiatu Petra mať nemusí a ani teplý obed pre ňu nie je nevyhnutnosťou.
,,Skôr po troške zobkám, podľa toho, ako som práve hladná. Ale keď som doma, na popoludňajšiu kávičku nikdy nezabudnem.“
To, aká bude večera, záleží obvykle od toho, či príde manžel domov, alebo ho povinnosti zdržia v práci – a keďže ona sama patrí k tým, ktorí vedia vyluxovať chladničku aj pred polnocou, platí na ňu iba jediný účinný recept.
,,Ísť spať už o ôsmej večer s Johankou a nevyliezť z postele až do rána.“
Obrovské pirohy
Petra Bernasovská sa kuchárskej technike nevyhýba. Hoci sa už stalo, že jej vybuchol tlakový hrniec so šošovicovou polievkou – šošovicu potom zbierala nielen zo stropu, ale našla ju aj v zatvorených skrinkách kuchynskej linky.
,,Keď mi niečo nevyjde, skúsim to znovu. Žiadny problém. Pamätám si, že keď som prvý raz robila pirohy zo zemiakového cesta, nechcelo sa mi ho miešať ručne a pomohla som si mixérom. Výsledkom bola lepkavá hmota, do ktorej sa dostalo priveľa vzduchu a malé pirohy sa z nej nedali vytvarovať. Urobila som iba štyri asi vo veľkosti taniera, ale boli vynikajúce. Zrejme preto, že cesto získalo vymiešaním potrebnú ľahkosť.“
Teraz má na pečenie menej času.
,,Nedávno som robila podľa receptu z gréckej kuchyne sušienky s pomarančovou šťavou. Výborné veci bývajú aj z lístkového cesta, ale manžel má najradšej tiramisu.“
Dnes Petra skúša aj zaváranie.
,,Nie ovocia. To by u nás asi nikto nejedol. Skôr uhoriek. O niekoľko rokov možno urobím lekvár. Jahodový, marhuľový, čučoriedkový.“
MARCELA KOŠŤÁLOVÁ
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
