„Mám 24 rokov a končím vysokú školu. So svojím priateľom som sa zoznámila na začiatku štúdia, je to môj spolužiak. Prežili sme spolu veľa, ale obaja cítime, že náš život sa v blízkej budúcnosti bude musieť zmeniť. On odchádza do zahraničia. Ja mám tiež podobné, i keď nie celkom také isté plány. Neviem si však predstaviť dlhodobé odlúčenie. Obávam sa toho, že by sme sa mohli jeden druhému odcudziť. Napadlo mi, že by sme sa predtým mohli zobrať a po návrate začať budovať rodinu, ale zatiaľ sme o takejto možnosti s priateľom seriózne neuvažovali. Hovorí sa, že dnes mladí ľudia posúvajú takéto rozhodnutie na neskorší vek, aby mohli žiť dlhšie bez záväzkov alebo si budovať kariéru. Je neskorší vek pre nadväzovanie partnerských vzťahov zárukou, že budú lepšie fungovať?“
Pavlína S., Levice
Milá Pavlína,
láska je jedna z najkrajších vecí, ktoré nám ponúka tento svet, ale môže byť aj jednou z najkomplikovanejších. Jednoduchá, otrepaná filozofia, avšak nič nie je pravdivejšie. Veľká láska, spoločné zážitky, ani nič iné, nie sú a nebudú zárukou dobrého a stabilného vzťahu. Už je to raz tak: vzťahy sú záležitosťou krehkou, budujú sa postupne, každodenným životom, spoločnými zážitkami a napĺňaním spoločných alebo aspoň podobných životných hodnôt.
Veľa mladých ľudí dnes zmýšľa podobne ako vy a váš priateľ. Po ukončení štúdia chcú nazbierať ešte viac skúseností, ktoré budú iné ako škola. Je fenoménom dnešnej doby, že podstatne viac mladých ľudí si necháva „viac času na mladosť“. Podľa mňa ekonomické hľadisko a materiálny dostatok na založenie rodiny sú len jedným z momentov, ktoré rozhodujú o tom, kedy sa pre tento krok rozhodneme.
Veľkú úlohu hrá aj množstvo možností, ktoré dnešný svet ponúka. Chcete cestovať? Spoznávať iné krajiny a kultúry, učiť sa niečo nové? Získať viac poznatkov pre svoju kariéru? To všetko si vyžaduje čas a mnohí si uvedomujeme, že keď ho nevyužijeme, kým nemáme záväzky, neskôr bude ťažšie vytvoriť si priestor. Jednoducho, často nás tlačí nedostatok času, veď za život by sme chceli stihnúť všetko, získať rôzne skúsenosti, cestovať, zažiť samostatnosť a nezávislosť, lásku, rodinu, kariéru, slávu…
Hovorí sa, že svet sa pod vplyvom rýchleho prenosu informácií zmenšil, je dosiahnuteľnejší, bližší a teda aj reálne lákavejší. Ľudia odkladajú založenie si rodiny na neskôr tak trochu aj pre toto množstvo podnetov a sebarealizačných možností.
Recept na udržanie si vzťahu neexistuje ani pri dlhom, ani pri žiadnom odlúčení. Ak si aj niekto myslí, že áno, faktom zostáva, že je to vždy pokus 50 na 50. Ak vzťah dlhé odlúčenie a vaše nové zážitky prežije, bude to celkom dobrý predpoklad pre spoločný život, ale určite nie záruka pre jeho definitívnu kvalitu. Keď váš vzťah nevydrží, radšej si povedzte, že to tak malo byť. Pri odlúčení city často ochladnú, nie preto, že ste sa dosť neľúbili, alebo že sa k sebe nehodíte, je to jednoducho preto, že nové skúsenosti vás zmenia. A s tým treba rátať. Ak sa chcete vziať, urobte to preto, lebo si to obaja želáte. Nie však preto, aby ste si zaistili vzájomnú budúcu priazeň. Prsteň nás vie inšpirovať chvíľu, potom to už musí byť vzájomný spoločný uspokojivý život.
A tak je to aj s vekom, vždy je to veľmi individuálne. Niekto sa cíti zrelý na rodinný život v dvadsiatke a niekto až v tridsaťpäťke. Niektoré vzťahy sú fajn aj po krátkej známosti, pri iných ani desať rokov spoločného života pred manželstvom nezaručí kvalitu v budúcnosti. A tak vám teda želám veľa lásky, ale aj odvahy pri rozhodnutiach.
