Žigmund Pálffy (vpravo) a Miroslav Hlinka na včerajšom dopoludňajšom tréningu v Helsinkách pred semifinálovým stretnutím so Švédskom.
FOTO TASR - PAVEL NEUBAUER
Tréneri z najvyspelejších hokejových krajín v hľadisku Hartwall areny krútili hlavami. Nechápavo i pôžitkársky zároveň. Účastníci trénerského seminára počas hokejových majstrovstiev sveta v Helsinkách si pri kúskoch slovenského hokejistu ŽIGMUNDA PÁLFFYHO (180 cm, 83 kg) márne povzdychli, že v žiadnej odbornej publikácii na svete nie je kapitola, ako vypestovať talent od Boha.
Skalický rodák sa najmä v uvoľnenejšej atmosfére zápasov základnej časti bavil hokejom. Na pár centimetroch ľadu sa bleskovou sťahovačkou zbavil jedného obrancu, druhého zhypnotizoval klamlivým pohybom bokov alebo ramien, chladnokrvne si počkal na pohyb brankára a zvolil jeden z mnohých spôsobov, ako mu zavesiť puk do siete.
Hodnota tridsaťjedenročnej kombinácie talentu a predchádzajúcich rokov driny je v hokejovom priemysle NHL vyjadrená platom sedem a štvrť milióna dolárov ročne.
Astronomických dvadsaťtisíc
V tejto súvislosti zábavne vyznieva spomienka na rok 1991, keď bol ešte v bývalej federálnej súťaži vyhodnotený za najlepšieho nováčika sezóny v drese Nitry. Cestou na slávnostné preberanie ceny do mestečka Slaný neďaleko Prahy osemnásťročný Žigo hútal, ako sa vyšmyknúť z pozornosti vtedajšieho trénera Litvínova Ivana Hlinku, ktorý veľmi dobre odhadol, aký potenciál sa skrýva v jeho korčuliach. Pálffymu sa však na sever Čiech veľmi sťahovať nechcelo. Najmä, keď už vtedy sa javilo ako neodvratné zahraničné pokračovanie jeho kariéry. „Už to mám, vynašiel sa. Zapýtam si plat dvadsaťtisíc korún mesačne a prejde ich to. A skutočne, tréner Hlinka si po vypočutí astronomickej sumy vypýtal čas na rozmyslenie a všetko odišlo do stratena. Tam niekde v Pálffyho živote nastala hranica medzi bezstarostnými rokmi „Čikiho“ a profesionálnou kariérou „Ziggyho“.
Čiki mu hovorili skalickí kamaráti v okolí rodného paneláku neďaleko zimného štadióna. Ešte bližšie, pod oknami svojej detskej izby, mal však futbalový. Čiki narábal s futbalovou loptou rovnako skvele ako s pukom.
V meste anjelov okolo luxusnej arény Staples Centre kráčajú na zápasy Kings tisícky jeho živých napodobenín v drese s číslom 33.
Kanonier Pálffy však nevyužíva naplno reklamný potenciál na zvýšenie svojho konta: „Bol som napríklad proti tomu, aby postery s mojou podobou premávali po uliciach nalepené na autobusoch. Viem, že pred pár rokmi na to pristal bývalý kapitán Rob Blake, no ja som stavaný trochu inak. Ak ma k tomu priamo nezaväzuje zmluva, takéto plošné až masové kampane jednoducho nie sú podľa môjho gusta. Nikdy som však neodmietol účasť na charitatívnych akciách. Je dojímavé sledovať, s akým nasadením proti nám bojujú postihnuté deti na vozíčkoch, keď hráme s nimi modelované zápasy priamo na ľade.“
V oblasti mediálnej propagácie je Žigovou poradkyňou partnerka Zora Czoborová: „Zorka má vytríbenú ženskú intuíciu, do čoho ísť a do čoho nie. Veľmi ma to odbremeňuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že do rozhlasových či televíznych relácií sa dvakrát nehrniem. Chcem si uchrániť toľko súkromia, koľko sa len dá.“
Po zápase hviezd v Los Angeles 2002, kde hral Žigo spolu s ďalším Slovákom Pavlom Demitrom, a medzi budúcimi hviezdami aj Marián Gáborík, sa v tamojších novinách objavilo niekoľko článkov, ktoré prudko vyzdvihovalo Pálffyho pomoc pri adaptácii Európanov v NHL. A nešlo iba o krajanov zo Slovenska.
„Nevnímam to ako nejakú zvláštnu zásluhu. Motív bol zrejmý. Nikdy nezabudnem na skúsenosť, keď som sa po príchode do zámoria v tíme New York Islanders ocitol bez znalosti jazyka bezradný. Po niekoľkých mesiacoch som sa vrátil domov. Nebola to však vina NHL, išlo o obojstranné nepochopenie prameniace z jazykovej bariéry a neznalosti odlišných pomerov. Preto je prirodzené, že mladých nenechám deptať tým, čo som zažil sám.“
Višňa v Kalifornii rozkvitol
V hokejovo zrelom veku prišiel do Kings aj slovenský obranca Ľubomír Višňovský po striebre na MS v Petrohrade. „Bez Žiga by som tu bol stratený. Najdôležitejšia bola jeho pomoc na začiatku, keď ma vzal k sebe bývať. Možno Žigo vyzerá pre niekoho navonok neprístupný, ale má zdravé dobrácke jadro. Neviem, kde by som bol bez neho dnes,“ vyznáva sa bez pátosu v hlase ‚Višňa‘, ktorý bol v uplynulej sezóne najlepším obrancom v L. A.
Príchod do NHL na dve etapy
„Keď som v deväťdesiatom druhom prišiel do New Yorku, nemal som sa o koho oprieť,“ porovnával Pálffy svoju cestu do NHL. V tíme Islanders sa najprv zorientoval a v čase kempu sa vrátil do Dukly Trenčín. To už vedel, čo obnáša prípravný tábor tímu NHL a o rok sa vrátil na Long Island lepšie pripravený, psychicky odolnejší. S americkým spôsobom života sa zoznamoval na farme v Salt Lake City a na konci sezóny 1993/1994 si v piatich zápasoch vyskúšal NHL. O rok už v drese ostrovanov strieľal prvé góly a trpezlivou prácou na ľade si postupne vybudoval miesto v základnej zostave. Pálffyho si zamilovali fanúšikovia vo „veľkom jablku“, v hale Nassau Coliseum prerazil medzi veľkých hráčov. Ešte predtým, než na jeseň 1998 podpísal s generálnym manažérom Islanders Markom Millburym päťročný 33-miliónový kontrakt, stihol v drese materského klubu HK 36 Skalica odohrať extraligové zápasy a jeden v Banskej Bystrici sa stal nezabudnuteľný. V prvých dvoch tretinách nasúkal do domácej bránky štyri góly, a keď mal pri výraznom náskoku istotu, že Skaličania vyhrajú, v prestávke sa prezliekol a odcestoval domov. Po ďalšej sezóne v New Yorku prišla v lete 1999 výmena do Los Angeles. Pálffymu sa otvorili ďalšie možnosti, svoj jedinečný hokejový kumšt rozdáva v Kalifornii.
